Celkom chápem zdesenie normálnych ľudí z toho, ako sa na Slovensku v každodennom bežnom živote zvyšuje miera netolerancie, chrapúnstva, obmedzenosti a agresivity.
Treba tento stav otvorene pomenovať, hoci to nepadne ľahko: sú to fašizujúce tendencie. V elementárnej forme sa prejavujú ako odmietanie či šikanovanie akejkoľvek inakosti, odlišnosti od väčšiny. Až po snahu inakosť netolerovať, ale naopak izolovať až likvidovať. Inakosťou môže byť čokoľvek: rasová odlišnosť, fyzický či psychický hendikep, veľmi vysoké mentálne, odborné či tvorivé schopnosti, odlišná sexuálna orientácia, až po názorové odlišnosti.
Vlečie sa to ľudskými dejinami od starovekých tyranií, cez inkvizičné náboženské šialenosti, až po novoveké nacistické koncentráky a boľševické gulagy.
Brutalizácia v bežnom medziľudskom spolunažívaní je vždy - aj dnes u nás - vedome povzbudzovaná vodcami s absenciou morálky a s tendenciou k despocii. Lebo rozumovo aj citovo otupené vrstvy občanov predstavujú pre nich významnú masu podporovateľov či voličov. Teda ľudský kapitál, potrebný na udržanie sa pri moci a na dosiahnutie beztrestnosti.
Pri povzbudzovaní netolerantného a agresívneho správania a konania je prvoradý široký dosah na verejnosť - od voľakedajších verejných spôsobov mučenia, verejných popráv odpadlíkov od viery, upaľovania čarodejníc, cez boľševické verejné procesy s ľuďmi, falošne označenými ako špióni a zradcovia, až po dnešné masovo sledované internetové podcasty bez akejkoľvek snahy o pravdivosť či fakty. Založené len na emočnej atraktivite.
Myslím, že toto všetko treba vnímať, pomenovávať pravým menom a nahlas odmietať aj pri pokusoch súčasného premiéra a jeho politických prisluhovačov o ponižovanie a škandalizáciu jednotlivcov aj celých skupín. Všetkých, ktorých on osobne vníma ako prekážky na ceste k svojej absolútnej moci a doživotnej beztrestnosti.
Má to totiž priamy devastačný vplyv na správanie a konanie bežných občanov.
Zdesenie normálnych je pochopiteľné, ale už nestačí.
