Cesta po svete ju naučila veľkú lekciu: Chudobu za hranicami vnímame inak ako tú, ktorú máme pod našimi oknami
„Top momentom pre mňa bolo, keď decká recitovali Rúfusa – Modlitba za deti tretieho tisícročia. Nenaučili sa to memorovaním na Hviezdoslavov Kubín. Bolo to tak, že na začiatku roka bol v triede šialený hluk, chaos, lomoz i apatia. A každý deň som začínala tým, že som sa nadýchla, poklonila (v duchu aj prežehnala) a do toho hluku začala sústredene recitovať báseň.
Boli časy, keď sa smiali, gúľali očami a utíšili sa až pri tretej slohe, ale prišli aj také, keď sa postupne pridávali už pri druhom verši. A zrazu vedeli báseň. A vedeli aj, že sa recituje do ticha. A že nemusí každý sám, že môžeme aj spolu. To bolo čarovné.“
