Etnologička o rodinnom živote našich predkov: Dojčilo sa dlho, aj šesťročné deti
Šatkovanie bolo kedysi bežné, problémy s dojčením skôr výnimočné. Ako sa naši predkovia starali o deti, ako si pomáhali a ako to bolo s dojkami.
Etnologička o rodinnom živote našich predkov: Dojčilo sa dlho, aj šesťročné deti
Šatkovanie bolo kedysi bežné, problémy s dojčením skôr výnimočné. Ako sa naši predkovia starali o deti, ako si pomáhali a ako to bolo s dojkami.
Na margo toho dojčenia, úryvok z rozprávky Lomidrevo:
Matka chlapca dojčila a chlapec zo dňa na deň zmocnieval. Rodičia sa nevedeli od divu kde podieť, keď ho v treťom roku videli jedličky ako noha hrubé zo zeme trhať. V siedmom sa už na duby lapal. Tu ho už mater chcela prestať dojčiť, ale jej milý synček povedal, že aby ho ešte len za sedem rokov nadájala. Matke sa to už nevidelo, ale mu predsa len prisľúbila.
Po štrnásť rokoch takú hroznú silu mal, že i tie najväčšie buky a duby zo zeme ako najtenšie konope trhal a po osem i desať kusov na pleci do domu nosil.
„Ej, mamo, mamo!“ prihovoril sa raz materi, „vy ste ma dobre vydojčili; ale sa ešte bojím, že by mi to trhanie dubov daraz poškodilo. Keby ste vy mňa ešte za jedny tri zimy chceli nadájať!“
Čítajte viac: https://zlatyfond.sme.sk/dielo/585/Dobsinsky_Pr...