Hľadal dušu, našiel nový začiatok
Ako meditovať? MYSLÍM si, že toto môže priblížiť meditáciu NEMYSLENIA: Načúvame životom kypiacemu vítaniu nového dňa. Tento „zbor svitania“ zaznieva v závere skladby s rovnakým názvom (Dawn Chorus), ktorá je ústredným momentom novej sólovej platne lídra skupiny Radiohead. Obraz spiaceho hudobníka postupne mizne a začína sa príbeh toho najlepšieho, čo za posledné roky vyprodukoval.
Rozprávanie o duši
Láska nám rastie, a tak si popri priebežnom počúvaní trochu zarešeršujeme. Dozvieme sa to, čo sme tušili. Máme tu obraz hudobníka – päťdesiatnika, ktorý namiesto prehýrených nocí rieši zdravý spánok, jeho jednotlivé fázy a vplyv na kreativitu. Nezaujíma ho, ako si vykričať vnútro, ale robí z neho predmet skúmania, odhaľuje jeho nepoznané zákutia. Odtiaľ aj názov albumu Anima – odkaz na pojem psychiatra a psychoanalytika C.G. Junga, ktorý označuje dušu alebo ženský element v psychike muža.
Nemusíme sa príliš nútiť, aby sme to všetko na platni počuli. Anima je snový výlet, textom nie je nutné detailne rozumieť, sú voľnými prúdmi vedomia. Yorke viachlasne komunikuje so svojím druhým ja, debatuje s nevedomím. Rozostrené a vibrujúce zvuky navádzajú pocit momentu, keď sa preklápate do spánku a hlava si nie je istá, či je ešte v spálni alebo už niekde inde.
Nový začiatok
Predtým než Yorke zaspí v električke, putuje nočnou Prahou, cestuje metrom a snovými krajinami. Sprevádza či prenasleduje ho zástup ľudí, pohybujú sa v markantnej choreografii a strojovom rytme, do ktorého hlavný hrdina akoby patrí, ale snaží sa mu zároveň uniknúť. Spoluhráčkou v príbehu je mu skutočná partnerka Dajana Roncione, v dvojici rozohrávajú nočnú love story.
Nachádzame sa v pätnásťminútovom filme režiséra Paula Thomasa Andersona, ktorý sprevádzal vydanie Yorkovej sólovej platne. Je vizuálnym spracovaním troch skladieb albumu, nejde však o klasický videoklip. Ide o tému nočného putovania (duše), zachytenú v texte, obraze, hudbe a pohybe. Záver filmu tvorí scenéria ranného úsvitu, cvrlikania vtáctva a iskry prebúdzajúceho sa dňa na Yorkovej tvári. Túto metaforu môžeme čítať aj tak, že i po tridsiatich rokoch v biznise môže hudobník vydať album, ktorý znie ako nový začiatok.
