Ísť k psychológovi nie je hanba
...a zrazu som si nebola ochotná priznať, že ja som ten človek, ktorý má problém! Aj preto som prvý telefonát psychologičke tak odďaľovala. Uvažovala som nad tým už dlhšie, ale stále som mala pocit, že „ja predsa nie, ja to dám, veď ja som tá, ktorá má humor a nadhľad, rodinu a funkčné manželstvo, veď kto iný to má dať, ak nie ja?“ A v tom som si strašne klamala.
Keď som sa o tom zverila svojim kamarátkam, zistila som, že v tom vôbec nie som jedinečná, lebo každá z nich v niektorej fáze svojho života prežívala niečo podobné. Či už počas korony, alebo mimo nej. Ony mi hneď odporučili ísť za psychologičkou: „Choď, vyskúšaj a uvidíš.“
Mala som však z toho obavy. Hovorila som si: „Čo keď prídem za psychologičkou a nebude mi sympatická.“ No jedna z kamarátok mi vysvetlila, že to mám vo svojich rukách, a ak mi tam nebude dobre, nemusím zostať – môžem hľadať ďalej. „Možno ti sadne až piaty psychológ či psychologička,“ povedala mi. Tá predstava bola pre mňa veľmi oslobodzujúca. Pochopila som, že to môžem ísť len vyskúšať, a ak nebudem spokojná, môžem hľadať ďalej."
