Konflikty vo svete, suchá a jedovaté živočíchy na Slovensku
„Mňa sa klimatická zmena netýka, to môže povedať len človek, ktorý nevidí súvislosti. Dnes žije v Afrike jedna miliarda a 300 miliónov ľudí. Podmienky sú tam však veľmi zlé a koncom storočia ich budú štyri miliardy a štyristo miliónov. Nebudú mať doma podmienky na prežitie a vyberú sa preč,“ vysvetľuje klimatológ z Univerzity Komenského Milan Lapin.
Odhaduje sa, že do roku 2050 bude musieť svoj domov pre suchá, cyklóny, požiare či záplavy opustiť od 150 do 200 miliónov ľudí. Vlani ich bolo podľa údajov UNHCR 16 miliónov.
Pri globálnom oteplení o dva stupne môže stúpajúca hladina morí ovplyvniť 49 miliónov ľudí. Štáty sa budú musieť vyrovnať s pojmom, ktorý síce medzinárodné právo nepozná, no pocítia ho všetci - klimatickí utečenci.
Nedostatok vody a hlad pre dlhotrvajúce suchá môžu vyvolať nepokoje a konflikty.
Vedci už klimatickú zmenu spojili aj s ničivým a neprehľadným konfliktom v Sýrii. Prvým výstrelom predchádzalo dlhotrvajúce sucho, sťahovanie sa obyvateľov na okraj miest a rastúca frustrácia obyvateľov.
„Neviem, ako budú ľudia reagovať na to, keď sa do Európy doplaví nie milión, ale desať miliónov migrantov za rok,“ uvažuje Lapin.
Voda na prídel. Každý má vymerané, koľko jej môže v horúcom lete minúť. Vodojemy musia dopĺňať z cisterien.
Taká bola situácia vlani v lete na Morave. Sucho trápi Česko aj tento rok.
Aj slovenskí hydrológovia a meteorológovia hlásili v júli alarmujúci stav sucha. Na Záhorí v horúcom lete voda z kohútikov iba kvapká. S vodou v studniach sa musí šetriť.
Pre extrémne sucho v roku 2017 hlásili poľnohospodári výpadok tržieb 40 miliónov eur. Tento rok pre nedostatok vlahy rekordne rástli ceny zemiakov, ktoré potrebujú dostatok vody. Poľnohospodári musia investovať veľa peňazí do závlahových systémov.
"Potrebujú závlahy najmä v produkčných oblastiach Podunajskej nížiny, Záhorskej nížiny, v západnej časti dolného a horného Považia, v južných oblastiach stredného Slovenska a v dolnej časti Východoslovenskej nížiny," vymenúva Jana Holéciová zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.
Nedá sa to porovnať s vyľudňujúcimi sa dedinami v Indii, kde poriadne nepršalo aj tri roky, či napríklad s kenskými Masajmi, ktorí v čase extrémneho sucha častejšie vymieňajú svoje malé dcéry za štyri či päť kôz. Ale aj na Slovensku hrozí pri otepľovaní čoraz častejšie miznutie malých tokov, klesanie hladiny podzemnej vody a menej výdatné pramene.
"Suchá môžu byť do konca storočia na Slovensku dlhšie a prichádzať častejšie. Klíma sa u nás môže ponášať na juh Balkánu alebo sever Grécka. Ale bez mora, ktoré by horúce letné dni robilo znesiteľnejšími," upozorňuje klimatológ Jozef Pecho zo Slovenského hydrometeorologického ústavu.
V porovnaní s obdobím rokov 1961 až 1990 sa na Slovensku môže otepliť o dva až štyri stupne Celzia. A to je nie je ten najpesimistickejší scenár. Čítajte viac v článku Daniely Hajčákovej v SME.
