Manželia Cifroví o tom, ako ich vzťah zasiahla smrť bábätka a ako im pomohla terapia

Tomáš so Stankou žijú v Bruseli spolu s dcérkou Sárou. Pred vyše rokom sa tešili na svoje druhé dieťa, no v 38. týždni Stankinho tehotenstva ultrazvuk ukázal, že ich synček Oskar nežije.

Stanka s Tomášom opisujú, ako vyzeral jeho pôrod a následná rozlúčka s ním. Hovoria aj, ako stratu súrodenca prežívala malá Sára.

“Na začiatku som mala obrovské výčitky,” vraví Stanka v podcaste. “Rozoberala som každú minútu pred jeho smrťou, lebo asi ako každá matka, ktorej zomrie dieťa, aj ja som rozmýšľala, či som to nejak nezapríčinila. A na tomto sme so psychologičkou pracovali na začiatku - aby som sa neobviňovala, lebo to nebolo zapríčinené mnou. No a potom sme riešili aj to, aby som to nevyčítala ani okoliu.”

V rozhovore Stanka a Tomáš striedavo opisujú situáciu - každý zo svojho uhla, a hovoria, v čom prežívali synčekovu smrť inak a prečo sa začali od seba vzďaľovať.

“Náš vzťah dosť trpel tým, že Tomáš sa z toho už chcel dostať a ja som si to, naopak, chcela pripomínať. A bolo to pre nás veľmi ťažké sa o tom rozprávať, lebo on sa tej téme vyhýbal a ja som sa zas pýtala, že s kým sa mám o tom teda rozprávať? Veď to bolo naše dieťa,” vraví Stanka.

“Pomohlo nám až to, že sme si, každý, našli svojho psychológa. Až toto nás zblížilo,” dodáva.

“Ja som taký, že emócie mám v sebe vo vnútri a neviem ich vyjadrovať. Väčšinou, keď ich vyjadrujem, tak plačem. A môj terapeut mi s týmto veľmi pomohol. Umožnil mi pozrieť sa do seba a rozumieť tomu, čo sa so mnou deje, že je to ok a že to má svoj čas,” vraví Tomáš.

Opisujú zážitky z terapie, ale aj interakcie s okolím. Vysvetľujú, čo bolo pre nich zraňujúce a čo im, naopak, pomáhalo túto bolesť ošetrovať a posúvať sa bližšie k sebe.