Od detí máme očakávania ako od dospelých ľudí. Chceme, aby sa správali ,,normálne" a aby ,,poslucháli". No, len vysvetlite to takémuto malému 3r dieťaťu, ktoré ešte nemá dostatočne utvorené koncept self (já-šstvo, vedomie o sebe samom). Najčastejšie sa uchylujeme k praktikám ako je zvýšenie hlasu či placnutie po zadku. Nechcem, aby to vyznelo negatívne, no, deti sú v tomto ako zvieratá, nerozumejú tomu. A nezabúdajme, že deti sú veľmi vztahovacne a egocentricke. Nechápu, že trestate alebo že sa hnevate na ich správanie a nie na nich ako osobu. Práve tak to rozumejú - že trestáte a hnevate sa na ne ako ja ľudí a odmietate ich. Potom začnú pociťovať vinu, cítia sa nedostatočné a nehodne lásky.