Som mama a mala som depresiu. Chcela som len ticho a tmu a odvedľa sa ozývali rozprávky
Jedna z najhorších vecí na depresii totiž je, že aj jednoduché a krásne veci sa vám zdajú byť ukrutne ťažké. Často som potrebovala uniknúť od jeho otázok, detského hluku a potrieb. Nie tak, ako to občas cítia všetky mamy. Nebola to únava z bežného kolotoča, ktorý nám všetkým občas lezie na nervy, no v ktorom tak či onak vždy vidíme zmysel a dokonca aj krásu. Potrebovala som byť sama, ležať a plakať.
A kým ku mne z vedľajšej izby doliehali zvučky rozprávok, cítila som okrem zúfalstva aj výčitky, že som zlá mama. Zlyhávajúca mama. Mama, ktorá si počas popoludnia musí ísť aspoň dvakrát ľahnúť do ticha a tmy.
