V mozgu nemáme veľa imunitných buniek, no tie, ktoré sa tam dostali, ovplyvňujú náš sexuálny život
Zo samičiek sa stávali mačovia
Vedecká skupina okolo Margaret McCarthyovej na Štátnej univerzite v Ohiu vo svojej štúdii preukázala, že sú to práve mastocyty v mozgu, ktoré zodpovedajú za sexuálne správanie po dosiahnutí pohlavnej dospelosti.
Teda aspoň u potkanov, na ktorých títo vedci urobili viaceré fascinujúce experimenty. Ak počas embryonálneho vývinu zablokovali u potkanieho samčeka tvorbu mastocytov, nejavil tento jedinec v dospelosti veľký záujem o samičky – správal sa skôr ako jedna z nich. Ak, naopak, u novonarodených samičiek iniciovali tvorbu mastocytov, ako dospelé tak trochu pripomínali pravých mačov.
Vedci z ohijskej univerzity detailne popísali molekulárny proces zodpovedný za pozorovaný jav – pohlavný hormón testosterón produkovaný počas embryogenézy v semenníkoch samčekov sa v mozgu prostredníctvom neurónov enzymaticky upravuje na estrogén, a ten účinkuje priamo na mozgové mastocyty.
Aktivované mastocyty potom začnú produkovať histamín a prostaglandín, podobne ako pri alergických reakciách, čo vyvolá zmenu v štruktúre neurónov preoptickej oblasti hypotalamu – tzv. neuronálnu diferenciáciu. Táto zmena sa prejaví v dospelosti v podobe typického muskulatívneho správania samčeka. Tá istá vedecká skupina už skôr objavila, že podobne reagujú na prítomnosť pohlavného hormónu aj mozgové makrofágy – mikroglie.
Pre potkany to znamená, že sexuálne správanie dospelého potkanieho samčeka je podmienené nielen jeho nervovým a hormonálnym systémom, ale aj stavom jeho imunity počas prenatálneho obdobia, či skôr imunity jeho matky počas gravidity.
