Včera som počúvala podcast o vzdelávaní (neskôr ho sem pridam) a spomínal sa tam prieskum hodnôt, v ktorom sa ukázalo, že u Slovákov vzdelanie nefiguruje medzi top 20 hodnotami. A dnes ráno na Facebooku som práve natrafila na tento status. Zdroj dole.
"Choďte radšej učiť a nemiešajte sa do politky!"
"Vy máte učiť! Deti si vychovajú rodičia!"
"Ja si svoje deti naučím empatii a tolerancii sám, ty zmagorená slniečkárka!"
"My budeme rozhodovať o výchove našich detí!"
Veľa teraz premýšľam nad týmito vetami. Predstavujem si, že by som ich chcela poslúchnuť. Čo podľa týchto ľudí vlastne v škole smiem a čo nesmiem? Aké sú ich predstavy o tom, čo sa v škole má a nemá diať?
Nech sa snažím ako sa snažím, neviem oddeliť výchovu od vzdelávania. Neviem nájsť tú hranicu. Asi preto, že neexistuje.
Môžem sa na vaše deti usmiať? Môžem im odzdraviť? Môžem sa ich opýtať, ako sa im darí? Môžem ich vypočuť, keď mi hovoria, že si nerozumejú s priateľom/priateľkou, kolegyňou/kolegom, s vami, sami so sebou, s celým svetom? Môžem ich objať, keď to potrebujú?
Som ten typ učiteľky, ktorý najlepšie lekcie dáva mimo školy. Tak sa vnímam. A to mi občas hovoria aj moji žiaci, hlavne tí bývalí. Mám s tým skončiť? Mám zabudnúť všetky slová okrem "otvorte si učebnice na strane..."? To o chvíľu zvládne aj AI. Bude vám to stačiť?
Chodím sa teraz často dívať na hodiny malých detí. Ak by ste tam raz prišli, zistili by ste jedno: u takých prváčikov sa dve tretiny času vychováva a len zvyšok učí. Zrušíme to?
To, čo je na svete vyšinuté, neukazujem vašim deťom ja. To im ten svet už dávno ukázal. Často bez varovania, prípravy či vysvetlenia. To, čo považujete za vyšinuté vy, vidia oni veľakrát ináč. A nie je to preto, že by im to niekto vtláčal do hlavy.
Je to preto, že ich pani učiteľka niekde na prvom stupni naučila, že všetci sme si rovní, že kamarátom sa nevysmieva, že ľudia si majú pomáhať a mať sa radi bez podmienok. Toto je ten liberalizmus, pred ktorým sa ich snažíte ochrániť?
Neprinášam do triedy kontroverzné témy. Ja len odpovedám na ťažké otázky, ktoré mi mladí občas kladú. A odpovedám tak, aby som tou odpoveďou neublížila nikomu. Nikomu. Ani vám nie.
Premýšľajte dobre, čo od nás, učiteliek a učiteľov vlastne chcete. Splnenie týchto želaní by mohlo byť začiatkom konca.
