Znova mi to nedalo. Kašlite na to, kto rozpráva, že je to farebný, zelenooký, blonďavý, mladý, starý atď. Jeho vzhľad nemení nič na výpovednej hodnote jeho slova. Je to síce polhodinové video, ale veľmi krásne (trefne a s humornými vsuvkami) poukazuje na to, prečo je pre nás naše subjektívne vnímanie tak velmi dôležité a prečo si naň velmi zakladáme. Keď máme (po)vianočné obdobie, akosi zabúdame, že vianoce majú nejaký zmysel, že ten pôst od Kataríny má tiež nejaký zmysel, hlbší a duchovný význam. Práve v tomto období sa vraví, že máme spomaliť. Čo to znamená spomaliť? Ono to neni o tom, že si nakúpim plno jedla ako pred apokalypsou, zapnem televíziu a od rána do večera nič nerobím lebo sú vianoce. Aj napriek tomu, že som absolvovala takmer všetky sviatosti, neverím v Boha, ale teším sa z týchto náboženských sviatkov. Teším sa, pretože sa za nimi skrýva niečo ovela hlbšie, čo nám káže, aby sme si v našom psychologickom ponímaní povedané, nastavili sami sebe zrkadlo. Týmto zrkadlom sú všetci okolo nás, každý jeden človek, ktorého stretneme, každá jedna situácia, ktorá sa nám udeje je nejaký medzník, ktorý odráža naše vnútorné prežívanie a to, aký sme. Keď sa nabudúce pristihnem, ako nadávam na kolegu, ktorý vedľa mňa sedí, že je spomalený, si dám facku, pretože mi nastavuje zrkadlo a ukazuje, že som netrpezlivá a chcem mať všetko hneď. Za seba s kludným svedomím môžem otvorene povedať, že skutočne netrpezlivá som a to sa aj prejavuje v rôznych skúškach - situáciách - pri ktorých musím dlho čakať. Takže nabudúce sa každý zamyslime, že to o čom, tvrdíme, že je zlé, v skutočnosti zlé nie je a že to, na akej frekvencii vibrujem sa odráža v tom, čo sa mi práve v živote deje. 🙂