Prišla som pre dcérku do škôlky a mala som jej šatku okolo krku. Samozrejme pribehla ku mne s volaním: Ty máš moju šatku, mami? A potom v šatni mi hovorí: To je pravá láska, keď si požičiame veci, podelíme sa a potom sa poľúbime, že? Môžeš si ju požičiať, mami 😀 No aké rozumné dieťa to ja mám 😀

Mamiii, koľko mám už rokov?
Tri, zlatíčko, ale veď to vieš.
Stále? Ja už nechcem mať tri, ja chcem mať toľkoto (na rúčke ukázala 4 prsty)
Ty už by si chcela mať 4?
Nieee, to nie sú 4, to sa povie toľkoto 😀

Nečakane a úplne prirodzene... proste zázrak!!! 🙂 držte nám palčeky!

naše prvé IVF negatívne, bojujeme ďalej

čaká nás naše prvé IVF

čakáme na zázrak