Teraz az vidim dnesne spravy.... Ach.... dnes v noci si ich pritisnem najsilnejsie, ako sa bude dat! Aky je ten ludsky zivot krehky.
Ach. Ach... ani neviem, co napisat.
Boze, Boze, daj im vecne odpocinutie.
+ + + + + + + + + + + +
Uz dlhsi cas spime zle. Teda. Chlapci za nami chodia do postele kazdu noc a niekedy aj Pavlinka. My sami dvaja sme obrovski a ked je nas v tej posteli 5, je to fakt vtipne. Snazime sa im to vysvetlit, aki sme potom dolamani a nevyspati, snazime sa dopatrat, ci to ma niekde pricinu... No zatial sa to nepohlo. Takze kazdu noc sa nenapadko ku mne prisosne jeden z jednej strany, druhy z druhej strany, ja mam chrbticu zlomenu, kedze sa nemozem otocit ani k jednemu, lebo druhy hned protestuje, ruky odtrpnute bez krvneho obehu a nohy odmrznute. Pretoze spim teda s paplonom na sirku. Ako niezeby sme nemali este nejaky paplon naviac, ale aj tak sa vzdy vopchaju pod ten moj, tak ak nechcem, aby mrzli, musia mrznut moje nohy. Ale nestazujem sa, je to prudko navykove a ja ich lubim dychat a su noci, ked vecer cakam, kedy uz konecne pridu 😊 no ale nic to nemeni na tom, ze vstavame rano ako trosky. A to nielen my velki, ale aj krpati su samozrejme rozbiti. Tak dnes som zasa skusala patrat a po dobrom dohovarat a vysvetlovat. Vladik pozrel na mna, spustil peru a hovori- mama, ale ja aj tak pridem v noci ku tebe! A ja ze, hej Vladusko, a preco? Vsak blablablabla... A on na mna celkom odovzdane pozrel a odrovnal ma. Cakala som blbe sny, tmu, strasidla, hocico... Ale on mi len- ❤️ked mama ja ta mam tak strasne rad❤️. No a skoncila som 😂 uz dnes presne viem, aka budem rano rozbita. Ale stastna 💙💙💙💙.
Baby, poradite mi prosim? Co takto agresivne stipe? Maju to jednoznacne zo skoly, pretoze takto ich to dostipalo pred prazdinami, potom tyzden doma nic a teraz od pondelka zas su dostipani. Nirmalne mam stres. Nestretli ste sa s tym niektora? Normalne tie stipance mokvaju a pluzguere sa tam robia. Vopred dakujem 😘
Sedackovy update. Niektore veci sa zmenili- podrastli. Flasky sme konecne vymenili za slamkove. Aj kresla sme konecne vymenili. Ale niektore veci sa nastastie este nezmenili- rano vecer flaska mlieka SPOLU musi byt 🍼🍼🍼🍼 a este ani ten brajgel sa zatial nezmenil 😂 stastne taketo ritualy, ked ich takto vidim, viem- vsetko je v poriadku. Diky, Boze 💓
Maminka mala 60tku a ja to musim sem napisat. Proste musim 😊 pretoze si to zasluzi. Pretoze vsetko (dobre), co vo mne je, cim som a ako sa spravam, mam od nej. Zanechala vo mne stopu, vodiacu ciaru, nezmazatelnu cestu v dusi a neda sa povedat, aka som stastna, ze prave ona to bola. Nikdy ma neucila bojovat, ale naucila ma stiahnut sa, naucila ma laske a trpezlivosti, cely zivot je sama sebe na poslednom mieste a kazdy je pre nu dolezitejsi. Cely zivot sa rozdava a obetuje a nerapci. Napriek tazkej chorobe som ju v zivote nepocula stazovat sa, aj ked ju nonstop vidim trpiet. Nepoznam nikoho, s kym by kedy mala konflikt alebo ju nemal rad. A nemyslim to klisoidne. Je to tak. Zaryla mi svojou laskou cestu do mna, po ktorej chcem kracat a vzdy, ked sa mam chut stazovat alebo lutovat, tak si spomeniem... A modlim sa, aby som sa raz na nu aspon scasti podobala 💓💓 lebo laska je najviac, ale materinska laska.... Hrejiva a lieciva.. Nezna a laskava... Stala a nekonecna... Som vdacna, ze mi to bolo dopriate. Vsetucko naj, mami. A vela vela rockov... Ta a Tvoju lasku este budem potrebovat 💓 lubim Ta a dakujem. Za vsetko 💓💓💓💓
Idem to o polnoci potichucky pozakryvat... Natiahne to ku mne rucky, zasepka to "mami..", so zavretymi ockami ma to postiska a da mi to pusu, otoci sa to na druhu stranu a spi to dalej... Och, ako TO milujem.... 💓
Co urobi zena, ked ma srdce zlomene? Ide nakupovat 😂😂😂 nam dnes odisli chlapi, tak sme si doma vsetky porevali a potom sme sa isli do mesta zahojit 😂😂 pisem si! ☝️ Prva damska jazda za nami! Vek- 6, 6, 30 aj nejake drobne 😂. Bolo super, este ma aj za moje prachy pozvali na kebab 😂 tusim to do tej soboty same nejak vydrzime 😉 💓💓💓
Jin a jang 😂 cierna a biela. Moje dva sukromne protiklady v dokonalej suhre 💓. Je pre mna fascinujuce, ako v takmer jeden moment mohli vyjst z jedneho miesta, rovnako vyzivovavane, rovnako (ne) (do) nosene a rovnako vytuzene dva uplne rozdielne majstrovske diela. Lebo- su dokonale, o tom potom. 😉 Ale su tak absolutne fantasticky rozdielne, ze na otazku, ci su dvojcata, uz odpovedam iba, ze nie, iba sa narodili v rovnaky den 😂😂 zivot je fascinujuci. Som vdacna, ze ho mozem vnimat v kazdej farbe.
A este mi PROSIM poradte, ako nastavit mobil, aby na fotkach neostaval ten spodny riadok s textom, lebo ma klepne 😂😂😂 dakujem.
Uz dlhsi cas rozmyslam ako sformulovat jeden vo mne intenzivne rezonujuci pocit. Aby to bolo pochopene. Takto... Myslim si, ze milovat vlastne deti nie je ziadna "velka vec" . Takto teda. Proste matky miluju svoje deti, nech uz su akekolvek. Bezpodmienecne, bezhranicne. Nie je to nic woooow, nic nove. Vsetky matky miluju. Je to uzasne a vynimocne, ale nie... .... Hmm ako to sformulovat, aby to bolo pochopene spravne.... Teda... Ja si vobec o svojom materstve vela nenamyslam, prave naopak... Kazdy den sa desim toho, ako velmi na nich moja "vychova" bude posobit destrukcne a ake psychicke traumy im moj skriekajuci hlas sposobi 😂. Vazne. Nemam o sebe popravde vobec dobru mienku, kazdy vecer liham s vycitkami, co som mala urobit lepsie, inak, neznejsie, trpezlivejsie. Obetavejsie. Kazdy den sa pytam, kde sa Pan Boh pomylil, ze prave mne poslal tieto styri poklady, ked im nemam velmi co ponuknut. Kazdy den si uprimne myslim, ze JA si ich vobec nezasluzim a bojim sa toho, co vsetko sa moze stat a ako rychlo sa mi toto stastie moze skoncit. Nie, nemam psychicke problemy 😂. Naozaj. Len ich proste milujem a dakujem za ne a cudujem sa tomu vsetkemu😊. A dnes som to pochopila... ' Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo, povedzte: ‚Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť.‘“' ' presne tak sa citim.... ako NEUZITOCNY sluha, robim presne to, co som povinna robit. A preto sa pytam, co este, co mam robit? Ako dalej sadit, co sadit mam? Ako dalej milovat, odpustat, pomahat, obetovat sa, komu? Dnes mi to docvaklo... Laska pri vlastnych detoch nekonci. Laska nie je ohranicena na okruh milovanych ludi... (!!!) Milovat budes svojho blizneho. Teda AJ ludi, ktorych nemusim. Vsetkych tych... Ktorych obchadzame... Vyhybame sa im... Nepotrebujeme s nimi travit cas. Ludi, ktorych neznasame. Obtazuju nas. Smrdia nam. Roky si cicikam svedomie tym, ze posielam peniaze, ked nic ine zatial robit pre inych nemozem. Mesacne na unicef. Amnesty international. Slovensku katolicku charitu. Nota bene. Podla potreby individualne ludia ludom. A komukolvek, komu citim, ze aspon takto mozeme pomoct. Rozdavam oblecenie charitam. Kupujem si keksiky od skautov a drobnosti z chranenych dielni. Ale to je malo. Mam vas tu, mile mamicky, skoro sedem tisic a ked sa dnes aspon niekolko z vas zamysli nad tym, ako lasku posunut dalej a ako sa zajtra usmiat na niekoho, koho uz roky obchadzate a ked dokonca zajtra niekto z vas bezdovodne pomoze niekomu, len tak, z lasky, ked sa niekto z vas zamysli, ako niekomu odpustit, aj ked ste vy tie ukrivdene, a zamysli nad tym, ako sa ponizit a posunut sa dozadu, aby niekto druhy mohol byt vyssie a viac vpredu... Ak aspon niektora z vas... lebo si spomenie, ze boubatko mala vecer vylev na konovi... Ja VAM budem vdacna. Lebo sa budem citit trochu MENEJ neuzitocny sluha. 💓💓💓💓
Takze tie moje dve male velke prvacky dnes maju za sebou svoju prvu velku naozajstnu pisomku. Som hrda😉😉😉. Ale bola by som, aj keby mali jlen jeden bod... Je to tu drina od prveho dna, na ukazku prikladam, ako velmi sa lisia dva skolske systemy. Pisat pisane pismena zacali hned v prvy den.. A rovno male k. Sme sa vytrapili veru...
Uprimne a celkom prepnuto 😂 ma zajtrajsi den desi a rozosmutnuje 😕😕,. Nieeee, vobec nie som rada, ze uz su skolacky, ze im to hrave a bezstarostne skoncilo, ze budu... (muuudrejsie a samostatnejsie a sikovnejsie...) Nie som nie som nie som 😁 a chcem, aby sa toto tempo zastavilo a hned!! Vzdy, ked ich po dlhsej dobe doma pustam do sveta😂, tak mi je luto, co vsetko sme nestihli, kde sme neboli, kolkokrat som na nich bola zla.. Atd atd... A potom pride toto a ja este aj panikarim, ci to zvladnu, ci na nich budu ludia dobri, ci im niekto neublizi, nebude ich trapit, ci budu stihat, ci budu najedeni, prezleceni, bez bolesti, ci budu stastni... Ach! Ach!! Potom si tie pocity idem aspon zaznacit, lebo to mi vzdy pomaha... A urobit ku tomu priznacnu fotku tejto mojej vnutornej hrozy a paniky a mory... A zistim, ze mam zhora smsku 😉 a tie kvietky najdem ulozene do tvaru..... + 💕 Tak teda... Nadych, vydych, Lydia.. , Pan Boh nech vas ochranuje, vsetci velki prvaci, ale aj (velko) mali skolkari a vsetky vsetky deti sveta, ktore zajtra budu trpiet ovela menej, ako (poniektore) ich mamy 😂































