Maminka mala 60tku a ja to musim sem napisat. Proste musim 😊 pretoze si to zasluzi. Pretoze vsetko (dobre), co vo mne je, cim som a ako sa spravam, mam od nej. Zanechala vo mne stopu, vodiacu ciaru, nezmazatelnu cestu v dusi a neda sa povedat, aka som stastna, ze prave ona to bola. Nikdy ma neucila bojovat, ale naucila ma stiahnut sa, naucila ma laske a trpezlivosti, cely zivot je sama sebe na poslednom mieste a kazdy je pre nu dolezitejsi. Cely zivot sa rozdava a obetuje a nerapci. Napriek tazkej chorobe som ju v zivote nepocula stazovat sa, aj ked ju nonstop vidim trpiet. Nepoznam nikoho, s kym by kedy mala konflikt alebo ju nemal rad. A nemyslim to klisoidne. Je to tak. Zaryla mi svojou laskou cestu do mna, po ktorej chcem kracat a vzdy, ked sa mam chut stazovat alebo lutovat, tak si spomeniem... A modlim sa, aby som sa raz na nu aspon scasti podobala 💓💓 lebo laska je najviac, ale materinska laska.... Hrejiva a lieciva.. Nezna a laskava... Stala a nekonecna... Som vdacna, ze mi to bolo dopriate. Vsetucko naj, mami. A vela vela rockov... Ta a Tvoju lasku este budem potrebovat 💓 lubim Ta a dakujem. Za vsetko 💓💓💓💓