Mojou blbou povahou si vsetko pripustam. Odvcera neviem rozdychat Presov, pricom len nedavno som z hlavy/❤️ vytriasla autobus. Trapi ma akekolvek utrpenie, mam nejake depresivne geny a vsetko svoje pohodlie a radost by som hned vymenila za pocit pomoct im. Niekomu. Poslat par eur ma nijak extra neukludnuje, ta vnutorna poziadavka je neodbytna a rozoziera ma. Pomaly, ale isto. Najhorsie na tom je, ze to nechcene prenasam na krpcov. Advent je neskutocne obdobie a pre mna urcite najkrajsie v roku. Ubija ma, ked si predstavim, kolko ludi si nemoze povedat to iste... Ci im v sekunde vybuchlo vsetko, co mali. Ci sa im ku vykrajovaniu medovnikov nevratilo dieta domov. Alebo rodicia! Ci sedia v nemocnici a dufaju, ze po advente budu v tej istej zostave, ako pred nim. Trapi ma!!!, bytostne!!, preco si tu v "klude" sedim a skladam pradlo a niekto si nema co poskladat a ked trochu prituhne, tak do rana von zmrzne. Mohla by som pokracovat.... Vo stvrtok vecer si deti chystali topanky. Tu v Be je zvykom nechat v nej okrem mrkvy a cukru pre kona aj odkaz pre Mikulasa. Tak pisali odkazy... Kreslili tuzby..auta.. Traktory...Sliz!!!... Hocico... Nijak velmi som tomu popravde nevenovala pozornost, lebo mame teraz obzvlast hekticke a tazke dni. Ale. Prisla za mnou Pavlusa, ze mami, napis mi to po holandsky... 'Mily Mikulas, zelam si, aby darceky dostal kazdy... Dones nieco pre kazdeho, prosim'. Tak som sa za tym pocitacom nadychla. Pozrela na nu... Vydychla. Boze moj. Tieto sestrocne dusicky ma to musia ucit... Mily Boze. Uz par rokov si egoisticky nezelam pod stromcek nic- len to, co si mi uz dal. Aj tento rok Ta prosim, nechaj mi to, co si mi uz dal... Ale este ku tomu Ta prosim, prosim. Aj s mojimi krpcami. Daj darcek kazdemu. Daj kazdemu trochu nadeje v tychto tazkych, cudnych dnoch. Silu vstat a tesit sa. Na cokolvek... na narodky Tvojho Syna... Prosim Ta! Advent je Jeho radostne ocakavanie. Prosim Ta o trochu RADOSTI pre vsetkych. Trochu. Trosicku. Prosim.... Prosim........ +++++++