Nepreháňaš to trošku? Kvantum žien porodí dieťa, s ktorým nie sú hneď po pôrode, nakoľko je buď problém na strane dietatťa-musi ísť na novorodeneckú jisku, alebo len patologických novorodencov, častokrát je to v inej nemocnici )inom meste. Alebo je problém na strane matky-krvacanie, sepsa, hocičo..sú to stovky detí a normálne si predstav, nie sú na Tom velkom svete celkom samé, ale je o nich dobre postarané, a častokrát by zomreli, keby dieťa napríklad rodila žena doma. Pokiaľ si nebola si svojím dieťaťom tých pár dní po pôrode, tak môžeš byť rada, že s ním teraz vôbec si, v minulosti to zo zdravotných dôvodov nebývala samozrejmosť
Sla som si az pohladat,ze co sa stalo,ked citis vinu. Ach. Prezila si toho dost,nemas mat preco pocit viny. Mala nebude mat ani traumu ani nic podobne. Bud rada,ze si tu a ste obe v poriadku. Uzivaj si kazdu chvilu a zabudni nato co bolo
My mame adoptovane deti. Brali sme si ich 5 r., 3r. a 3 m. Je mi luto, ze sme spolu nemohli byt od narodenia a cely zivot budeme dohanat strateny spolocny cas. Ale to je minulost. Dolezita je pre tie deti buducnost.
myslím že zbytočne riešiš niečo čo nevrátiš , niečo čo si nemohla ovpylvniť
xy detí za komnačov prvé dni v nemocnici dostali matky len na kojenie a potom brali preč, tehotenské knižky šli do rady napichalo sa rodilo, nikoho netrápila nejaká spontánost a tu sme nemám pocit že by to puto nevzniklo
puto medzi matkou a dietatom vzniká pomaličky každy den , každy den rastie nie je to o prvých dnoch a potom nič
to ked pôjdeš do práce na 8 hod 5 dni v týždni tiež si to budeš vyčítat
myslím že toto nie je na mieste a vôbec by si nemala citit ani vinu ani ju v sebe rozvijat
uživaj si tu a teraz čo máš nie čo bolo
Keď mi priniesli mladšieho syna až po niekoľkých hodinách, keďže som krvácala a zistili to v hodine dvanástej, tak ma asi po dvoch dňoch zastihli myšlienky typu, že som s malinkým nebola v prvých hodinách narodenia... Akoby som si to sama vyčítala, hoci som za to nemohla. Prišlo mi to ľúto. Ale potom som ostala nevýslovne vďačná, že sa mi on postarali a keď už bolo po najhoršom, tá vďačnosť, že sme tu a teraz konečne spolu a môžem mu poskytnúť mliečko. Ale je pravda, že som nemala sily, aby som ho udržala, premkol ma strach, ako si poradím, aby mi nepadol. Ale maminky si vždy poradia. Vzdyyy.
Užívajte krásny čarovný čas - tak vzácny, jedinečný a neopakovateľný. Čas tak strašne letí. Po narodení to prudko letí, ani neviem, ako to ubehlo všetko. Nemožno tieto okamihy zastaviť. Preto si ich iba vychutnávať, tešiť sa, radovať, poplakať, to celé k tomu patrí. A ostať navždy vďačná. Krásna rodinka ste.... 💙
Uplne ta chapem. Viem aky si mala porod.
Moj prvy bol tiez jedna hroza. Syna som videla po neviem kolkych hodinach. Kedze som mala narkozu nevedela som o nicom. Syna som videla z fotky co mi poslal muz ☹
To bolo vtedy ozaj psychicky narocne nic nevediet ☹
Ale on bol zrejme na tom lepsie ako ja 😅
Dalsie dva porody som si v tomto ohromne vynahradila 🤩
Uzivajte si spolocny cas.
Ako bolo napisane vyssie nie minulost ale buducnost 😉
@luciafedorkova nie nie 🙂
@kikuska_wedge klubok dole, ste uzasni, vsetko dobre vam zelam ❤️❤️❤️
@petulda333 ja racionalne vsetko chapem, ale niekedy mi to cele pride luto. A dakujem 🥰
@sasa1983 jasne. Nic z toho, co si napisala, nepopieram a vzdy budem vdacna lekarom aj sestrickam... moj postoj k zdravotnictvu je, myslim, vseobecne znamy. ❤️ ale tiez si v pokoji mozem na svoju plochu napisat akukolvek emociu chcem, a kedze skutocne mi je luto, ze moje babenko bolo prve dni zivota same, bez mamky ci otca, aj ked sice s uzasnymi sestrickami, co sa mi o nu starali, ale vzdy bez mamy- lebo sa to tak proste stalo, tak to tu mozem pridat, mozno sa mi trosku ulavi, mozno nie, tak ale snad sa ulavilo aspon Tebe ❤️
@sasa1983 nie každý má takú povahu, alebo niekedy aj platí kým nezažijes, nevieš. Ja som tiež mala extrémne ťažký pôrod a áno som rada a vďačná, že žijeme. To ale neznamená že mi nieje ľúto to, ako to celé prebehlo. Či zato že sme prežili, tak nemožno mať aj nejaké iné emócie ako radosť ? Mať ťažký pôrod a byť počas neho na hrane života a smrti, nieje niečo čo každý dokáže len tak hodiť za hlavu akoby sa nestalo.
Môj muž tam tiež osedivel. Doslova. Od pôrodu mu proste rastu šedivé vlasy. Takže chápem autorku
@boubatko ja nechápem, že sa do teba tak pustili. To keď jedna začne, ta konec. Áno, sú v živote rôzne situácie a pri niektorých príde človeku ľúto, že si to inak predstavoval a nakoniec to bolo inak. Mne je tiež ľúto pár vecí po mojich pôrodoch. Aj keď boli super tie pôrody. Racionálne si človek aj uvedomí, že to nie sú až také strašné veci (v mojom prípade). Ale to neznamená, že som nechcela aby to bolo lepšie a emocionálne mi to je ľúto. Veď to sú dva rozdielne pohľady. A ešte k tomu keď žiadna z nich nebola v tvojej koži. Áno, možno by niektoré prežívali racionálnejšie tvoju situáciu ale možno aj nie. Každá jedna má nejakú podobnú racionálno-emocionálnu situáciu. Stačí keď vidí pavúka a beží preč ale pritom racionálne vie, že jej nič nespraví. Ale do ruky ho nezoberie lebo sa emocionálne bojí.
@boubatko mne to práveže vôbec nepripadalo ako dramatizovanie, ale milý príspevok a úplne prirodzený popis. Každej matke je ľúto a každá si to sem-tam vyčíta, keď z akýchkoľvek dôvodov nemohla byť pri dieťati po pôrode. Ja som sa nad tým ani nepozastavila, len som scrollovala ďalej.
To len niektorým ženám by sa ani deň nerátal, keby nemohli poučovať. Každú matku takéto niečo mrzí, akurát nie všetky si to pripustia, a potom pri takýchto príspevkoch ich pocity vyplávajú na povrch.
Podla mna tu len niektore nedokazu stravit, ze je tu matka, ktora zvladla dvojcata a este chcela a mala energiu na dalsie dieta, z ktoreho sa opat vykluli dvojcata a este si aj dovolila chciet a mat 5 dieta.... A nereve, nefnuka, nepiskuje, nedepta ostatne, a este k tomu ju to aj bavi...a dava zalubene statusy, aj ked ide o 5te dieta. 😀❤️
Ked ich nebavi a nezvladaju ani to jedno co maju🙄
Sorry baby ale aj mne prvé čo napadlo po prečítaní tak že...no a teraz má poďte opäť polutovat...sú na svete aj horšie prípady ako spomínajú baby vyššie...prečo by sme mali dookola čítať aké to bolo ťažké....vyrozprávala si sa a hotovo ale toto už je vnucovanie sa..
@fiftyshadesofgrey nelutuj nemusis, a ani necitaj ked nechces, mozes si vybrat ake prispevky chces citat tak naco taketo komentare?
@fiftyshadesofgrey
Autorka statusu urcite nepatri k tym ludom, co by sa stazovali. Asi ju regustrujes len na zaklade tohto jedneho prispevku, ale ja keby som desatinu toho prezila, co ona, tak uz som na antidepresivach a to nezartujem. Velmi tazke momenty prezila s detmi, nieco sem tam napisala, ale nikdy som nemala pocit, ze sa stazuje, len ze zdiela a potom dakuje, ze to zvladli a zvladaju.
Taketo zeny obdivujem, nehraju sa na dokonale matky ci partnerky, ziadne filtre a glitre, ale nefalsovana realita a pritom naozaj ziju pre rodinu-takyto dojem mam z autorky ja.
A este jedna poznamka k tebe-paci sa mi vyrok, ze v pekle je specialne miesto pre zeny, ktore nepomahaju inym zenam.
A teraz nemam na mysli fyzicku pomoc, staci podporit, povzbudit a ak to nie som schopna, tak som aspon ticho😉
@michaelkanr je pekné že o mne nevieš nič a už máš pre mňa výrok že skončím v pekne...tak to je sila
@michaelkanr tak zas povedzme si, že čím viac ma niekto zdravotné, existenčné, ľudské, ekonomické a iné ťažkosti, tým menej detí si "vedome" robí nie?
@fiftyshadesofgrey nadsazka nic?🤷♀️
Aaaach, nemôžem uveriť vlastným očiam, aké komentáre podaktoré dokážu vyprodukovať. Akoby nemali nič na robote 🤦
Svoje deti od 1. stupňa ZŠ učím, že keď nemôžu povedať nič pekné, povzbudivé alebo osožné, nech radšej MLČIA. Podaktoré (a je ich tu dosť) sa zjavne na túto úroveň ešte neposunuli. 😳 😬
Och zeny. Mna po porode hodinu sili a som nemala pri sebe jednu celu hodinu malu a bolo mi to luto. Neskor mi aj bolo povedane, ze z toho moze mat traumu, ale to je druha vec, v tomto sa dnes prehana. Ale to nemoze byt zene luto, ked je bez svojho dietata, hlavne prve dni? Alebo sa ideme predbiehat co komu moze byt luto? Len tomu, kto to mal najhorsie a kto to mal o cosi lepsie, tak ten nemoze byt smutny ani sa lutovat? To by sme potom nikdy nikto z nas nemali pravo na lutost, smutok ani na nic podobne. Alebo len velmi malo ludi.
Bože niektoré ženy MATKY sú také kravy že až mi je zle .....nechápem ako môžete byť také odporné ....nikto sa tu nevnucuje určite nechcela aby ste ju ľutovali serie vám na čele putovanie je vďačná za malú a za život že môže byť snou len jej prišlo ľúto tak fakt radšej nič nepíšte lebo čítať tu vaše pripekle komentáre je hnus
Môžem jednu otázku?neboli ste náhodou na vyšetrenie 3dmichalovce?