Moja Afrika: Autokraciou k svetlým zajtrajškom (6.časť)

Prišiel som na spôsob, ako „skrotiť“ deti v triede. Nečakajte ale nič objavné, zaviedol som autokraciu. 

Najskôr som mal veľmi dlhý príhovor na tému dôležitosti vzdelania, ich budúcnosti a že zmeny sú v ich prospech. Základné pravidlá sú:

• všetci sedia pri jednom stole (stále sú v triede len 4), 
• nemôžu chodiť na wc počas vyučovania, 
• kto pomaly pracuje, dostáva domáce úlohy, ktoré musí splniť.  

Tiež sa snažím neusmievať na ne počas vyučovania (ale samozrejme nápomocný som naďalej). A pomohlo to!

Decká opäť makajú, začali byť komunikatívnejšie, pracovitejšie, aj cez prestávky chcú pracovať, dokonca jedna študentka si pýta aj viac domácich úloh. Prešli len tri dni od zavedenia zmien, nechcem to zakríknuť, ale zatiaľ som nadšený. Či chcem, či nie, oni sú budúcnosť Afriky. Oni sú možní budúci učitelia, doktori, podnikatelia atď. 

A na dosiahnutie týchto mét musia na sebe pracovať niekoľkonásobne viac a musia byť aj omnoho silnejšie, ako iné deti vo svete. Tu sa s nimi nikto maznať nebude, ani sa nemôžu moc spoliehať na podporu rodiny. Sú to síce len deti, ale už teraz sa musia začať biť za svoju budúcnosť.

Okrem zmien v škole sme zaviedli aj isté zmeny poobede, v ich voľnom čase. Majú už spomínané domáce úlohy a tiež hodiny čítania. Mnohé deti doteraz nie sú schopné hovoriť anglicky a bez tohto jazyka si v Keni nenájdu ani prácu upratovačky. 

Zmeny boli poväčšine prijaté kladne samotnými deťmi, aj keď isté problémové prípady nastali. Doterajší silný súcit a mäkkosť v prvé týždne sa vypomstili. Niektoré deti skúšali dosiahnuť svoje plačom, pokusmi o útek či srdcervúcimi príbehmi, ako chcú ísť domov a ako ich týrame. 

Samozrejme, nik u nás nie je nasilu, otvorene a vážne im v takých prípadoch povieme, že ak sa chcú vrátiť, dvere majú otvorené a môžu ísť. Nik neodišiel a takéto pokusy - ako rýchlo začali, tak aj rýchlo prestali. Deti totiž nezabudli odkiaľ a prečo prišli. 

Počas hodiny jógy (foto: Manoela Tavares). Pre viac fotografií kliknite tu.

S učením a precvičovaním jógy nám už istý čas pomáha jedna posila. O brazílčanke Manuele som chcel napísať viac už v predošlých častiach mojich zážitkov. 

Je to úžasná osoba, ktorá sa rozhodla so svojím partnerom prejsť celou Afrikou na bicykli. Kde bude potrebná ich pomoc, tam istý čas zostanú a zadarmo pomáhajú. Po rozhovoroch s ňou som vždy tak nadšený. Manuela už je v Afrike pár mesiacov a Keňa nie je jej prvá krajina, takže to vie lepšie s deckami. Tým, že tu trávi len pár hodín denne má nadhľad a všíma si veci, ktoré nám niekedy môžu uniknúť. Naozaj som rád, že som ju mohol spoznať a považovať za svoju priateľku. Toto sú pre mňa hrdinovia dnešnej doby a aj týmto jej chcem vzdať moju veľkú úctu.

 (P.S. aj keď tento článok som písal približne pred rokom, Manuela sa len teraz vrátila do Európy. Od toho času prešla množstvom krajín a pomohla mnohým zaujímavým projektom. So svojím partnerom je už zasnúbená. Ak viete po anglicky, tu si môžete pozrieť videá, články, fotografie z jej neuveriteľnej cesty.)

--

Pozrite si fotoalbum so zábermi môjho pobytu v Keni. Aktuálne časti môjho príbehu nájdete po kliknutí na #moja_afrika

Ďalšiu časť príbehu zverejním až po vianociach v utorok 7.1.2014.

#magazin #moja_afrika #zahranicie