Dnes som našla na nete tento článok a úplne ma chytil za srdce 🙂

Každá maminka, ktorá porodila predčasne sa určite tiež trápila nezmyselnými otázkami. Prečo? Čo sa stalo? Ak by som urobila toto, predišla by som tomu?

Málo som odpočívala? Málo som sa tešila? Môžu za to tie mini rukavičky, čo som v záchvate radosti kúpila na vianočných trhoch, keď som bola vo štvrtom mesiaci?

Povery, výčitky a pocity viny si vytrpela hádam každá mama predčasniatka. Mňa nevyjímajuc. Nepýtala som sa síce, prečo? Ale všetky ostatné otázky áno. Lámala som si hlavu, kde som spravila chybu... Kde som čo zanedbala.. Čo som mohla urobiť lepšie.  Ale odpoveď akosi neprichádzala.

Okolie si dávalo tie isté otázky. Hlavne, čo sa to vôbec stalo? Ako to, že to vytúžené plánované a vymodlené bábätko bojuje o život v inkubátore? Nebolo mu dobre u maminky v brušku? Veď to je ten najlepší inkubátor. Napriek tomu sa na svet vybralo predčasne.

Toľko nocí som nespala, čo som sa trápila. Toľko výčitiek ma prenasledovalo. Toľko sĺz som vyplakala... Počas nášho smutného obdobia, kedy sme boli rodičia/nerodičia, keď bol drobček v inkubátore pripojený na milióne hadičiek a prístrojoch, som ani mimo nemocnice nikam nechodila. Môj dobrý manžel ma posielal von zmeniť vzduch a myšlienky. Posielal ma na kávičky, na nákupy, relaxovať... Nešla som. Svedomie ma tlačilo k múru a moje všetky myšlienky patrili len JEJ. Dievčatku v sklenenom domčeku bez maminky. Tá myšlienka mi doslova drvila srdce. Že tam nemôžem byť stále s ňou. Že ju nemôžem utíšiť, keď plače. Že ju nemôžem vziať do náručia a pritúliť. Nedovolila mi jesť, tešiť sa z niečoho iného, ako z pokrokov bábätka, nedovolila mi relaxovať. Ani hovoriť o ničom inom. Nemohla som si predsa užívať, boli sme v tom spolu. Neustále som sama v sebe hľadala odpoveď na nezodpovedateľné otázky.

Neporovnávajte nedonoseniatka s donosenými deťmi

Vyhýbajte sa porovnávaniu vášho nedonoseného bábätka s donosenými rovesníkmi. Predídete tak mnohým trápeniam.

 Vaše bábätko strávi na pôrodnici od narodenia rôzne dlhú dobu, podľa toho, v ktorom týždni tehotenstva sa narodilo a ako moc bolo choré. Máte za sebou veľa bezsenných nocí a preplakaných vreckoviek, či všetko dobre dopadne a raz si bábätko odnesiete domov. Cesta k vytúženému dňu prepustenia bola určite dlhá, niekedy aj tŕnistá, ale je čas sa na cestu domov pripraviť a prevziať všetku zodpovednosť a starostlivosť o bábätko na seba.

 Bábätko, ktoré si môžete odniesť domov, sme vyhlásili za "zdravé". To znamená, že pravidelne dýcha, nezabúda sa, nepotrebuje monitorovanie. Je schopné sa najesť a prospieva. Ale "záručný list", že sa nemôže nič prihodiť, vám nikto dať nemôže. 

Vaše predčasne narodené bábätko bude potrebovať trochu dlhší čas na to, aby bolo rovnako šikovné ako jeho vrstovníci, ktorí prišli na svet vo vopred  určenom termíne pôrodu. Tie týždne, o ktoré sa narodilo skôr, je nutné minimálne v prvom roku života od kalendárneho veku odpočítavať (Môžete počuť termín - "korigovať vek vzhľadom ku trvania tehotenstva", znamená to, že keď sa vaše bábätko narodilo trebárs v 25. týždni tehotenstva, je potrebné tieto 4 mesiace odpočítavať od kalendárneho veku). U extrémne nezrelých detí pod 750g i v priebehu 2. roku života. Keď budete čítať v odbornej literatúre, čo majú deti v ktorom mesiaci vedieť, nikdy na tento odpočet nezabúdajte, inak budete zbytočne nešťastní. Nie je totiž dôležité či bábätko v danom období vie to a to, najdôležitejšie je, keď jeho vývoj ide stále dopredu. Ani všetky donosené deti nefungujú podľa tabuliek. 

Tip: Nesnažte sa svoje deti s donoseným deťmi porovnávať, bude vás to len stresovať, a rovnako to k ničomu nepovedie.  

Určite sa budete stretávať na ulici ale aj vo svojom rodinnom okolí s ľutovaním a podivnými výrazmi tváre. Vždy bude záležať len na vás, ako na to zareagujete.