"Do krabičky nám zabalili aj nádhernú vôňu", to bolo prvé, čo mi bežalo hlavou, keď som so zvedavosťou otvárala náš prvý balíček, na ktorom ako odosielateľ svietil Modrý koník. Prvý dojem je dôležitý, veľmi. A preto som sa na #test_twocosmetics začala nesmierne tešiť ešte predtým, ako som poriadne naštudovala, čo to vlastne idem testovať... 

Poďme ale pekne poporiadku. Nie som zrovna ten typ, čo používa striktne iba prírodnú kozmetiku a vonkoncom nie som žena, ktorá by sa zbavila všetkých plastových nádob v duchu zerowaste a nonplastic filozofie, aj napriek tomu, že mi je takýto postoj výrobcov nadmieru sympatický. Učím sa vyberať si kvalitu a preberať si medzi tým, čo dám nielen na seba, do seba, ale aj na svoju pokožku. O to viac, že som mama troch malých slečien a záleží mi na tom, aby boli zdravé. Chvalabohu, kožné problémy sa u nás nikdy nedostavili a najväčším strašiakom bol vždy len zaparený zadoček a sem tam nejaké potničky. To, že #konik_testuje medzi testujúce mamičky zaradil aj mňa, ma veľmi potešilo. Táto slovenská čisto prírodná kozmetika ma veľmi oslovila už svojim popisom a ďakujem za možnosť skúsiť si ju. 

Ako som už v úvode spomenula, prvý dojem predáva. Balenie ale aj prístup k svojim zákazníkom u mňa pri výbere čohokoľvek hrá veľmi dôležitú úlohu. V tomto smere dávam #twocosmetics 10 bodov z 10. Po otvorení krabičky na mňa pozerali produkty veľmi vkusne zabalené v papieri potlačenom ich logom. Aj cez toto balenie sa von šírila úžasná prenikavá vôňa, silná, ale nevtieravá... Svieža a prírodná. Neskôr som objavila jej pôvodcu - tuhý šampón lemonade V balíčku sa nachádzala sada detskej kozmetiky - na telo a na zadoček a z rovnakej rady krém pre mamičky na strie a bradavky. Tieto krémiky boli v plastovom obale, o ktorom som sa dočítala, že je možné ho vrátiť na recykláciu, výrobca z neho vyrába upcyklovateľné mydelničky. Skvelá myšlienka. Tuhé mydlo a šampón boli vo veľmi pekných kompostovateľných papierových krabičkách. A napokon prekvapenie iba pre mamičku - veľmi pekný dizajn a opäť i vôňa - hydrolát z nevädze a nočné regeneračné sérum. Čistá radosť zo zásielky a hor sa do testovania!

RADA MINIME - menej voňavé, ale prírodné a zdravé

Mám päťročné dvojičky, slečny, ktoré začína vo veľkom zaujímať kozmetika - maminkine "šminky", voňavky a krémiky. V drogérii trielia rýchlosťou blesku k sprcháčom a šampónom s lákavým obalom ich rozprávkových stars a prosia o takú a onakú "umelinkovú" penu do kúpeľa. Nebudem klamať, nejaké sa u nás nájdu. No pred príchodom týchto produktov som bola naozaj rada, že prišla zaujímavá príležitosť k náučnemu okienku o tom, čo je to prírodná kozmetika a prečo je dobré dávať si na pokožku iba zdravé veci. Tak sa tešili so mnou, že sa budeme krémikovať a testovať. Sú to však BABY, ako sa patrí a vôňa musí byť... aaa šup - tu nebola. Respektíve bola, ale našim čuchovým receptorom zrovna nie veľmi príjemná. Samú seba som vovnútri presviedčala - mama nebuď povrchná, veď nejde o parfumovaný krém a je to tak dobré. LENŽE máme doma aj iné prírodné produkty, aktuálne máme otvorené tri rôzne telové krémy. Natierame sa bambuckým maslom, krémikom z kozieho mlieka a jojobovo-konopným ručne našlahaným krémom... Všetko prírodné a všetko nádherne voňavé. Preto moje malé slečny siahajú radšej po nich, než po Minime kréme na telo. Aj keď niekedy si vyberú aj ten, hlavne preto, že jeho obal je veselý a detský (zase to balenie :D ). Vysvetľovala som im však, že aj keď až tak krásne tento krém nevonia, je vyrobený zo samých výborných rastliniek a bude super aj na rany a bolačky, lebo má v sebe harmanček a nechtík lekársky. Zloženie sa mne osobne veľmi páči a s radosťou ním natieram aj najmenšiu ročnú slečnu. 

Tej sa ušiel aj druhý testovaný krém z tejto rady, a to konkrétne na zapareniny. Problémy so zaparenou ritkou mávame iba ak má drobec "agresívne riedke kako", to sa nám v posledných dnoch vyhlo, a tak väčšinou po prebalení nepoužívam nijaký krém, po kúpaní nám stačí telový. Ale keďže som chcela otestovať, aký je tento produkt, tak som ho pár dní používala. Neoslovil ma a priznávam, nekúpila by som si ho. Už pri rozotieraní sa z neho robia hrudky a po chvíli fungovania s plienkou z neho na zadočku zostane množstvo krémikových žmolkov, ktoré treba pracne "naháňať" a vyutierať vlhčenými utierkami, či očistiť vodou. Mňa osobne to obťažovalo. Ale dám mu šancu, keď nás postretnú zapareninky, keďže ZASE - zloženie sa mi pozdáva a verím jeho ozdravným účinkom. 

...sociálne siete nemôžu byť vždy len veselé a nastajlované, s pozlátkom na tele, ružovými okuliarmi na očiach, prehnané cez sto skrášľovacích filtrov. Mali by sme nimi kričať do sveta holú PRAVDU. Realitu, pred ktorou si nesmieme zakrývať oči a mávnut rukou so slovami "to sa stáva"... (až kým sa to bytostne nedotýka nás)....

Takto pred rokom oslavovala 33 rokov. Doma, veselo...

S manželom, dvomi synčekmi. Tretieho nosila pod srdcom. V nemocnici deň pred pôrodom mi povedala, ako pekne to s tými číslami vychádza - v 33.rokoch porodí tretieho syna. Krásne... Hovorila aj veľa iného. Ako veľmi sa teší, ako chcela na materskú, lebo chlapci JU DOMA POTREBUJÚ. Po prázdninách z nich totiž budú prváčik a druháčik a ona sa im bude môcť na materskej dostatočne venovať....

Svojho tretieho syna už nevidela. Nedržala ho v náručí, nemohla ho objať, pobozkať, nemohla mu povedať, ako veľmi ho ľúbi. Chlapci doma čakali maminku s tým, že išla do nemocnice po bratčeka. Nevedeli sa ich dočkať... A mama nechodila. Prišiel bratček, ale mamy nikde... Ocko povedal, že je chorá a musí zostať ešte v nemocnici... "Dospeláci" vedeli, že ich mama bojuje o prežitie. Všetci sa modlili, aby sa z tej bolavo tichej kómy prebrala a išla domov k svojim chlapom. Šťastná tak, ako si to priala. Nestalo sa tak, po necelom mesiaci od pôrodu posledný raz vydýchla. Jej manžel na výročie svadby a svoje narodeniny dostal do rúk protokol z pitvy svojej manželky....

Kruté slová? Krutý text? Prečo ho píšem? Pretože na jej 34.narodeniny, dnes, jej nikto nemohol priniesť dar domov... Kytica ruží mohla skončiť "len" na jej hrobe... Dnes veru aj nebo celý deň plakalo. Nad stratou dobrej ženy, dobrej mamy, ktorá túžila žiť a vychovávať svoje deti. Nad bolesťou jej blízkych, ktorú si ani nevieme predstaviť. Nad smútkom, ktorý zostal ako obrovský mrak nad hlavami smutných malých chlapcov, ktorí nevedia ako byť zase veselí a bezstarostní. Ktorí nechápu, prečo im niekto vzal ich milovanú mamu.....

Chcela by som veriť, že lekári všetci do jedného majú svedomie na tom správnom mieste. Chcela by som veriť, že ak pochybia, vedia si priznať chybu a oľutovať z celého srdca... Chcela by som veriť v spravodlivosť.... Chcela by som veriť v riadne vyšetrenie toho, čo sa naozaj stalo.