Ako zdravotný klaun zažívam pri svojej práci silné momenty, pri ktorých netreba slová, stačí len si užívať spoločnú radosť.

Jeden taký moment sa odohral v nemocnici, ktorú som vtedy navštívil prvýkrát. Pri vstupe na detské oddelenie mi kolegyňa, zdravotná klaunka, povedala: „Uvidíš, to sú tie najmilšie sestričky na svete“. A nemýlila sa - vrchná nás hneď privítala s otvorenou náručou.

Klauniáda prebiehala normálne, detí bolo skôr menej. Postupne sme navštívili všetky izby na oddelení. Rozveselili sme aj dvoch pubošov rozvalených na gauči na chodbe. Nechceli nám prezradiť svoje meno. Hrali sme s nimi túto hru. Oni sa bavili a sestričky opodiaľ takisto. V niektorých izbách pacienti spali, vtedy sme len nazreli a vzápätí potichu vyšli von.

Predtým, ako sme našu klauniádu ukončili, sme sa ešte vrátili medzi sestričky a pre istotu sa spýtali: „To sú všetci?“ „Asi áno, “ odpovedali, „už sú tu len maličké deti.“ „Môžeme im aspoň zaspievať?“ boli sme zvedaví.

A tak sme sa zrazu ocitli v miestnosti s malinkými nemocničnými postieľkami. Sestričky sa práve v tej chvíli starali o dve bábätká. Tretie si len tak spokojne ležalo. Keď sme k nemu podišli, videli sme, že má sivé očká, zakalené, bez zreničiek.

„Bábätko nevidí, pravdepodobne z vášho klaunovania nebude mať veľký zážitok,“ povedala citlivo sestrička.

Milé mamičky, nech vám pri všetkých každodenných radostiach a starostiach nechýba zmysel pre humor.  🙂

Ako dostať na prvého mája bozk pod čerešňou? Inšpirujte sa sestrou Svižnou, ktorá má nápadníkov plný batoh. 🙂 #cervenynos

Juditku čakala operácia. Niektoré deti plačú, ona sa rozhodla trucovať. Vo chvíli, keď bola už jej mama v koncoch, na presklené okienko na dverách izby pristál motýľ. Patril zdravotnej klaunke, ktorá má na podobné zázraky nos.

Autorkou príbehu napísaného podľa skutočného zážitku je zdravotná klaunka Mariana Kovačechová.

„Nerob mi to...ja si to nedám...nechcem...“
„Veď toto je tvoje obľúbené...Chcela si, aby som pribalila motýlikove a teraz ho nechceš! Čo ti mám asi tak obliecť?“
„Neznášam ho, zahoď ho...“

Ako som tak kráčala po nemocničnej chodbe, nechtiac som si vypočula výmenu názorov mamy a jej malej Juditky.  Možno by ma ich „rozhovor“ až tak nezaujal, keby hlasy nevychádzali z dverí, kde sa deti, ktoré ráno prichádzajú na operáciu, preobliekajú do pyžamka. Privolala som si výťah. Kým sa ku mne lenivo dostal, vykukla zo šatne asi 6-ročná slečna v pančuškách  a tielku. Sympatická mama vybehla o sekundu za ňou s povzdychom „porazí ma z teba“. Zjavne nechcela hrotiť situáciu a nechala Juditku vkročiť na oddelenie  chirurgie nakoniec bez pyžamka. 

Takže motýľ - pomyslela som si, keď som sa dostala do šatne klaunov a pracovala som na premene Mariany Kovačechovej na Dr. Frčku Strelenú. Hmmm, šťastie mi praje. 🙂

Nos – samozrejme, červený, bublifuk, prstové bábky a ústna harmonika. To je Frčkina základná výbava pri vyšetrovaní, operovaní, doliečovaní a tiež odprevádzaní na operačnú sálu. To je jeden z programov o.z. Červený nos Clowndoctors.

Návšteva detskej psychiatrie je pre nás zdravotných klaunov vždy výzvou. 

Zaujať a získať si tieto deti je spravidla ťažšie ako pri detských pacientoch z iného oddelenia. Je to úplne pochopiteľné, zažili si oveľa viac sklamaní ako iné deti, možno až stratu dôvery vo svet. Preto naša misia, pootvoriť dvierka do ich sveta, nadviazať spojenie a zdieľať v ňom spolu nečakané momenty, je tu o niečo väčšou výzvou než inde. Ja mám výzvy rada!

A tak stojím ako sestrička Vygumovaná dnes práve tu. Moja kolegyňa, sestrička Endorfína, je poetická duša. Dnes sa rozhodla zdieľať s nami sen o lietaní. Prvé deti, ktoré na oddelení stretávame, myšlienka lietania zaujala: „Ale Endorfína, na to by si predsa potrebovala krídla!“

Rozhodla som sa pripraviť pre ňu prekvapenie. „Pozri, Enďa, ja som ti pár krídel doniesla“ a vyťahujem oranžový látkový valec. Deti sa smejú a Endorfína sa zháči, že to predsa vôbec nevyzerá ako krídla, ale skôr ako húsenica. „No, presne, veď každý motýľ je najprv húsenica a až potom z kukly sa vynorí ako nádherný motýľ,“ nedám sa odradiť a otváram oranžový valec, z ktorého sa vynára farebná látka. Endorfína ťahá, deti pomáhajú a ťahajú. Modré, červené, žlté a zelené trojuholníky spojené do jedného velikánskeho kruhu ako keby nemali konca.

Keď už máme celý farebný látkový kruh vytiahnutý, vyhlásim: „Aha, Enďa, toto budú dnes tvoje krídla.“ Snažím sa látkový kruh zložiť na polovicu, no pritom sa do neho celá zamotám. Endorfína sa ma snaží vyslobodiť, no čo sa podarí odmotať zo mňa, to sa zamotá zase na ňu. Deti sa smejú a poradia nám, ktorým smerom máme každá ísť, aby sme sa odmotali. „Hurá! Máme to!“ „Endorfína, stoj tu, my ti tie krídla urobíme!“ Ja držím stred farebného polkruhu za kolegyňou, dve deti sa chytia polkruhu vpravo a vľavo, celkom na konci a pohybujú ním dopredu a dozadu. A zrazu sa to stalo, sestrička Endorfína Skúmavá stojí uprostred oddelenia ako motýľ. Na oboch stranách jej mávajú obrovské farebné krídla a ona začína mávať rukami s nimi.

Všetci sa chcú pozrieť spredu na tento čarovný úkaz a potom sa zase vystriedať ako mávači krídel. Enďa si už na lietanie zvykla a tak pomaly vyráža chodbou. Prelietava okolo skríň s namaľovanými kvetmi a svojím poetickým nadaním opisuje krásy, ktoré stretáva. Ostatné deti chvíľu prekvapene sledujú tento motýlí let, ale po chvíli sa chcú zapojiť a tak sa z niektorých stávajú slnečnice, z iných tulipány a dokonca stretávame aj usilovnú včielku. Výzvou pre motýla Enďu je prelet cez dvere, za ktorými niekoľko detí sedí pri stole a maľuje. Sedí tu aj Majka, bez nálady pozerá na papier a položenú ceruzku. Zdvihne pohľad, keď sa k nej motýlia sestrička s krídlami dostane, ale vraj sa jej dnes nič nechce. Lietať sa tu veľmi nedá, lebo okolo stola nezostáva miesto na rozprestrenie krídel. Voláme teda všetkých vedľa, aby sa na chodbe pozreli na Endine nové letecké schopnosti. Jedine Majka sa zdvíha zo stoličky a my sa veľmi tešíme, že ide s nami. Enďa jej od nadšenia predvedie svoj najlepší let a odváži sa aj na zákrutu okolo slnečnicového poľa. Potom dostane nápad: „Majka, chceš si tiež vyskúšať lietanie?“ Majka nesmelo prikývne a vymení sa s Endorfínou. Pohne jedno krídlo, potom druhé a hneď ako rodený motýľ letí z jednej strany na druhú. Endorfína samozrejme nešetrí opisom scenérie, ja sa pridávam ako hudobný doprovod na ukulele, je to nádherný moment spoločnej harmónie. Na konci miestnosti sa Majka aj s krídlami otočí a jej pohľad aj vystretá póza prezrádzajú, že sa nám tu pred očami deje skutočná motýlia premena. Aj keď krídla zase zabalíme a s deťmi sa lúčime, Majka stále vyzerá ako kráľovná.

Aj vy ste cez sviatky doma? Zdravotní klauni, tentokrát v civile, vám prinášajú niekoľko užitočných nápadov zo svojho súkromia. Sme v tom všetci spolu, stačí len vydržať.  Čo počas lockdownu pomáha vám? 

Mária Helexová sa už ako tínedžerka venovala práci s mládežou a dobrovoľníctvu. Po narodení syna Martina, ktorý má autizmus, sa rozhodla pomáhať ďalším rodičom a deťom s podobným príbehom. Je predsedníčkou organizácie SPOSA Banská Bystrica. Na akciách pre deti s autizmom sa pravidelne zúčastňujú aj zdravotní klauni.

Vyše 8 rokov sa venujete pomoci ľuďom s autizmom ako predsedníčka organizácie SPOSA Banská Bystrica. Nie je to náhoda, že tieto organizácie často zakladajú práve rodičia detí s autizmom.

Nie je to náhoda. Byť rodičom dieťaťa s autizmom je náročné - na čas, na psychiku a hlavne na prijatie. Musíte sa naučiť prijať autizmus ako súčasť vášho života, ktorú už neviete nejakým spôsobom pustiť. Ak bojujete, tak vám to neprospieva. Keď to prijmete, tá cesta nie je ľahká, je ľahšia.

Aké deti navštevujú priestory vášho centra v Banskej Bystrici?

Škála   detí je  široká. Od najmenších, až po dospelých mladých ľudí s autizmom. Máme vysokofunkčných, nízkofunkčných, diagnostikovaných aj nediagnistikovaných autistov. Pri deťoch sa snažíme zamerať na vzdelávanie, na pracovanie s negatívnymi formami správania, na socializáciu, ktorá je najdôležitejšia. Každé z detí je individualita. Na ani jedno sa neviete pripraviť vopred.

O autistoch sa hovorí, že žijú v uzatvorenom svete a je ťažké sa k nim priblížiť. Máte takúto skúsenosť aj vy?

Dnes je Svetový deň Downovho syndrómu. Zdravotní klauni si dnes obliekajú každú ponožku inú, aby sa pridali k myšlienke - nehľadajme rozdiely, hľadajme jedinečnosť. 

Aj vy máte dnes každú ponožku inú?

Milé ženy, doktor Slíž má pre Vás jeden dôležitý odkaz. 🙂 Prajeme usmiaty deň.