cervenynos
1. júl 2019
156 

Klaunský príbeh: „Šľahene“

Deti v nemocnici ma poznajú podľa červeného nosa. Keď ho uvidia, je im jasné, že táto návšteva bude celkom iná. Bude sa pri nej usmievať, smiať, občas aj rehotať. Teší ma, volám sa primárka De Mencia.

Je skoro päť hodín popoludní, keď sa s mojím klaunským kolegom doktorom Koalom vyplazím na tretie poschodie nemocnice, kde ležia malé deti. Otvoríme dvere do chodby, kde už stoja mamičky a preberajú si večeru. Niektoré sú samy, iné sú ovešané ratolesťami.

Skôr ako sa stihneme vôbec spýtať, kde všade môžeme ísť, začujeme obrovský rev z vyšetrovne. Všetky mamičky jemne cúvnu o krok dozadu, no De Mencia a doktor Koala sú školení na boj zblízka, preto sa vrhajú do prvej línie a opatrne otvoria dvere. A tam? Mamička s pani sestričkou sa snažia udržať inhalátor na tvári asi štvorročného chlapca, ktorý sa stále myká a chce si zložiť to, čo bežní ľudia poznajú len z televízie. Plastový náhubok s hadičkou, cez ktorý prúdi liečivý plyn. Ako sa chlapec krúti, para mu lieta okolo hlavy. Nervozita prítomných je očividná, preto sa s doktorom Koalom rozhodneme odlákať pozornosť chlapca a poskytnúť tak mamine a zdravotnej sestre trochu času.

„Dráááák, drááák!“ vykríknem ako zmyslov zbavená.

„A plahajú mu z huby šľahene,“ dodávam a ani si neuvedomím, že som to povedala opačne. To sa už ale smejú všetky mamičky postávajúce okolo nás s taniermi v ruke. Malý drak spozornie a prestáva sa metať. Sestrička si vyčerpane napraví ofinu a drží inhalačnú masku pevne na nose malého pacienta.

„Rýchlo, vyskočte na koňa pán princ a bojujte s ním.“

Ohnem chrbát, aby doktor mohol na mňa vyskočiť. Doktor Koala sa štverá na môj chrbát, berie si balónik a vyrába si meč. Zdvihne ho do výšky a zreve: „Hijó, hatatitla!“

Capne koňa, teda mňa po slabinách, teda chrbte a kôň sa rozbehne do vyšetrovne. Malý fučiaci pacient vypúli oči a snaží sa čo najviac vdychovať a vyfukovať plyn, aby sa pridal k našej hre. Zrazu sa k nemu prirútia dvaja červenonosí doktori. Jeden híka ako kôň a druhý ho štuchá balónovým mečom do hlavy a do bruška. Je to boj na život a na smrť.

Drak sa drží statočne, len vyfukuje „šľahene“ a sedí pevný ako skala. Napokon sa princ Koala vzdáva, zloží do rúk malého draka svoju balónovú zbraň a dáva koňovi, teda mne pokyn na odchod z bitevného poľa.

Za dverami nás čaká zástup smejúcich sa maminiek. Tak s doktorom pokračujeme v klauniáde. Keď odchádzame z oddelenia, sestrička nás pristaví a ďakuje nám, pretože si s malým Jurkom už dlho nevedeli dať rady a on tie inhalácie nutne potreboval. „Teraz to už bude ľahšie, budeme sa hrať na dráčika,“ dodáva veselo.

Mám z toho veľkú radosť, podarilo sa nám pomôcť zdravotníckemu personálu a trošku im uľahčiť robotu.

zdravotná klaunka Jarka Sýkorová / primárka De Mencia

Veríte, že smiech pomáha aj v náročných chvíľach? Každý mesiac vám prinesieme nový príbeh zdravotných klaunov z o.z.  ČERVENÝ NOS Clowndoctors. Príbehy sú napísané na základe ich skutočných zážitkov z nemocníc a domovov seniorov.

Príbeh bol uverejnený aj v knihe Malé zázraky.

#cervenynos

Začni písať komentár...

Odošli