Dobrý deň. Môžem poprosiť o radu? Dcéra (4 roky) si stále obhrýza nechty. Najprv som sa samozrejme zľakla, že to má súvis s psychikou, že niečo nie je v poriadku. No potom to vyzeralo tak, že hneď ako na nechte mala hoci len maličký vyčnievajúci kúsok, tak jej to jednoducho zavadzalo. Teraz mám pocit, že keď nemá čo robiť s rukami, automaticky si ich začne obhrýzať alebo prstami hľadať, či tam niečo nezavadzia… Nechty má už veľmi zničené a nevie prestať. Keď už nemá čo obhrýzať, stane sa, že si rozhryzie aj kožu pri nechtoch, často až do krvi. Netuším, prečo to robí, trápi ma to a veľmi jej s tým chcem pomôcť. Nekarhám ju za to, len jej vravím, že som z toho smutná. Skúšala som už rôzne spôsoby, ako tomu zabrániť, ale všetko zlyhalo. Ona to nechce robiť, uvedomuje si, že s tým chce prestať, ale nejde jej to, lebo to robí podvedome, niekedy si ani nepamätá, že si ich obhrýzala. Zaberá len jedna vec – olepenie nechtov leukoplastom. To však môžem robiť len doma, lebo iba doma jej ich viem nanovo prelepiť, keď sa zašpiní, v škôlke sa to nedá. Tento spôsob jej vyhovuje, sama si to pýta, aby jej nechty nešli do úst. Prosím, poraďte mi, ako jej s tým môžem pomôcť. Veľmi ma to trápi a vidím, že aj ju. Chce prestať, no sama to nevie a ja jej neviem pomôcť.

Obhrýzanie nechtov a záderov, odborne onychofágia, je diskutovaným problémom, ktorému však rodičia nie vždy pripisujú veľký význam. Existujú ľahšie formy, ktoré ustúpia spontánne, ale aj zložitejšie formy, ktoré sprevádzajú dieťa až do dospelosti, pretože bez pomoci odborníka nezmiznú.

Onychofágia je považovaná za ľahkú neurózu, no môže mať zložité pozadie. Porovnávam to s teplotou, ktorou vám telo  signalizuje niečo jednoduchšie ale môže to byť aj zložitejší problém, a obhrýzanie nechtov, záderov a iné zlozvyky sú tiež signálom niečoho.

Ako bojovať s obhrýzaním nechtov u detí? A je vôbec potrebné s tým bojovať?

Archetypálnym priestorom ženy je rodina, rodinný krb a vytvorenie domova, archetypálnym priestorom muža je vonkajší svet, lovenie mamutov a ochrana rodiny. Naše názory toto poslanie nezmenia, zariadila to múdra príroda a trvalo to státisíce rokov.

Iba v rodine sa môžeme stať “sebaistými múdrymi kráľovnami”. Ak pôjdeme do sveta mužov “loviť mamutov”, tam svoju krásnu sebaistotu nemusíme získať. Nechajme tento priestor mužom, je to ich “parketa”.

Netvrdím, že sa máme vrátiť ku šporáku”, keď už vieme loviť aj “mamutov”.

Muži nás potrebujú cítiť ako ženy, ktoré si zachovali svoju ženskú podstatu a ženskú energiu. A potrebujú to cítiť aj naše deti.

A ak už aj pôjdeme do sveta (práce), mali by sme to urobiť svojim ženským spôsobom a predovšetkým so ženskou hrdosťou.
Netlačme sa do sveta mužov a neporovnávajme sa s nimi, nesúťažme s nimi.

Kde majú korene všetky naše ženské ” SEBA…” – sebaprijatie, sebavedomie, sebaúcta, sebahodnotenie …..?

Dieťa by malo byť empatické, zodpovedné, dôsledné, súcitné, poslušné, láskavé, múdre, trpezlivé a malo by sa vedieť ovládať, mať cit pre morálku a byť aj samo sebou,… Toto všetko majú rodičia svoje dieťa naučiť. Otázka je AKO?

Rodič by mal byť autoritatívny, možno viac demokratický, liberálny, alebo ako policajt, učiteľ… Vy však nie ste ani to, ani to… A to je v poriadku! Buďte samy sebou, nehrajte hry, ktoré sú vám podsúvané, len aby ste boli dobrým rodičom.

Vždy sa objavia vedci, ktorí zistia, že to nie je celkom tak, ako to bolo odporúčané. Vzniká neustály kolobeh toho, čo je dobré, čo je lepšie, čo je prekonané, čo už nefunguje…

„Kde sme urobili chybu?“ je častá otázka rodičov, alebo „naša rodina bola usporiadaná, slušná … a naše dieťa akoby ku nám ani nepatrilo.“

Ako vychovávať, ako realizovať výchovu, kedy a ako určovať hranice, pravidlá, upozorňovať, kritizovať, usmerňovať ? To sú otázky, na ktoré si rodičia nevedia odpovedať, a preto hľadajú rôzne odpovede, porovnávajú, obviňujú sa.

Čo robiť, akú taktiku, aké postupy vo výchove zvoliť? Z môjho pohľadu by som zadefinovala postupy, ktoré môžu byť účinné pre dieťa a aj pre psychiku rodiča:

Vo výchove sa často stretávajú emócie detí a rodičov, spôsobom „padla kosa na kameň“. Všeobecne sa viac hovorí o detských emóciách, čo však s tými rodičovskými?

Rady a odporúčania typu “byť pokojným, trpezlivým, empatickým rodičom…“ vám veľmi nepomôžu. Prečo? Slovnými radami svoje emócie nikdy nerozpustíte, nedostanete ich pod kontrolou. Iba ich v sebe potlačíte.

Predstavte si situácie:

• škola vám oznámi, že vaše dieťa šikanuje iných,
• vaša dcéra sa vracia domov neskoro v noci, možno pod vplyvom alkoholu,
• zistíte, že vaše dieťa má neprimerané kontakty na sociálnych sieťach,
• vaše dieťa chodí poza školu, klame,
• váš syn predáva drogy,
• vaše dieťa nosí zo školy poznámky alebo dostane päťku,
• vaše dieťa je vzdorovité, odmieta jesť, spať, robiť si poriadok,
• vaše dieťa nerešpektuje pravidlá,
• opakujú sa súrodenecké konflikty.

Ako zareagujete? Rýchlo a prudko, fyzickými trestami, nadávkami, krikom či plačom? Takto len hustne domáca atmosféra. Nie je isté, či sa emočnou búrkou “prečistí vzduch“. Výchovný problém sa týmto spôsobom nerieši, iba sa potláča a hľadá sa vinník.

Príbeh zo začiatku mojej znaleckej praxe vám možno pomôže zmeniť pohľad na niektoré situácie: Študenti si zorganizovali pomaturitné stretnutie v prírode. Bolo leto, prázdniny, vôbec sa im nechcelo ísť domov. Jedna študentka, poslušné a zodpovedné dievča, sľúbila matke, že sa domov vráti do 19:00. Spolužiaci sa však dovtedy neplánovali vrátiť, tak sa rozhodla odísť sama. Jej matka začala večer dcéru zháňať, obvolala všetkých spolužiakov, ktorí už boli doma, no neúspešne. Dievča našli o 3 dni zavraždené…

„Pozri, toto je pekné… Toto je zaujímavé… Toto je dôležité …Toto by si mal jesť, je to dobré a zdravé… Mal by si sa viac učiť, pretože… Takto by si sa mal správať aj ty… Mal by si sa viac kamarátiť s… Pôjdeš študovať tam, lebo…“

Verím, že snahou rodičov je vychovávať svoje deti čo najlepšie. Často však vychovávajú podľa svojich predstáv, využívajú vplyv, nátlak, porovnávanie, predkladajú vzory. Neskôr príde školská dochádzka s množstvom múdrych a potrebných informácií. Všetko ide z vonku do vnútra.

Zamýšľate sa nad otázkami: “Čo potrebuje naše dieťa? Čo sa mu páči? Kde sa cíti dobre? Čo ho baví? Čo robí s nadšením a radosťou?” Koľko priestoru dávate detským názorom, postojom, rozhodnutiam? Ako často usmerňujete, kontrolujete a porovnávate svoje dieťa?

Neskôr, v dospelosti môže vaše dieťa uvažovať takýmto spôsobom: „Kamarátka povedala, že sa mi hodí iný účes… Kamarát má také auto… Manžel tvrdí, že neviem… V móde sú tieto farby… V reklame chválili… Na internete som čítal… Vedci tvrdia…“.  Dôsledkom je informačný chaos, nerozhodnosť, neistota a následný stres. Prečo? Vaše dospelé dieťa sa naučilo počúvať to, čo ide zvonka a nevie počúvať svoj vnútorný hlas, svoju múdrosť a svoju intuíciu.

Každý z nás je výnimočný. A výnimočné je aj každé dieťa – má svoju osobnosť, svoje schopnosti a talent. Ak dieťa robí to, na čo má talent, robí to s radosťou, nadšením a s tvorivou energiou. Zamerať sa predovšetkým na silné stránky dieťaťa, na ich podporu a rozvoj by malo byť jedným z pilierov jeho výchovy. To znamená všímať si a rozvíjať najprv to, čo mu ide dobre a až potom riešiť to, čo mu nejde.

Ak dieťa stratí spojenie so svojimi túžbami, schopnosťami a talentom, tak zabudne, kým je. Postupne zistí, že ho nič nebaví, nemá chuť ani energiu robiť to, čo mu je vnucované. Necíti radosť ani nadšenie z toho, ako žije. Začne prežívať radosť z hmotných vecí, osláv a stimulujúcich látok, ktoré mu navodzujú umelú radosť.

Zaujal ma článok – „Toto je 6 najčastejších mýtov o neplodnosti“ a predovšetkým mýtus č. 5: Neplodnosť je psychologický problém

Fakty: Neplodnosť je ochorenie alebo stav reprodukčného systému, nie psychická porucha. O neplodnosti hovoríme, ak po jednom alebo viacerých rokoch, aj napriek nechránenému pohlavnému styku, nedôjde k otehotneniu. Okrem početných hormonálnych, genetických a ďalších fyzických, niekedy nevysvetliteľných faktorov, môže byť neplodnosť spôsobená aj psychikou. Často môže byť nevedomý, emocionálny stres príčinou toho, že žena nemôže otehotnieť. Táto reakcia môže byť považovaná za psychosomatický obranný mechanizmus. No skutočnosťou stále ostáva, že neplodnosť má vždy základnú fyzickú príčinu.

Moja otázka je - "ak neplodnosť nie je psychický problém, aký je to potom problém?"

Riešenie:

Neplodnosť nie je psychická porucha. Psychický stav a psychické prežívanie ženy je aj na začiatku problému s otehotnením, sú jeho príčinou. Rovnako sú aj dôsledkom, ktorý sa prejavuje strachom, pocitmi menejcennosti, ale aj neistoty v partnerskom vzťahu. Podvedome v psychike ženy môže byť traumatizujúce aj vnímanie cudzích detí, nastupuje depresia, závisť...

Akákoľvek fyzická alebo hormonálna príčina neplodnosti má taktiež svoje príčiny a to sú konkrétne zážitky, s konkrétnymi emóciami, u konkrétnych žien. Niekedy môže byť konštatovaný vplyv nevysvetliteľných faktorov. Ale aké sú to? Kde sa vzali? Ako vznikli?A aj tie majú svoju logiku.

Radíme si navzájom.

Je dobré poznať rôzne problémy detí a rodín a naučiť sa riešiť ich, ale aj kde hľadať pomoc, keď ich riešiť nevieme. Je dobré zamyslieť sa čo by sme robili ak by sa to stalo nám a čo by sme poradili ak by sa to stalo blízkym známym. Našim cieľom bude hľadať riešenia v sebe a myslieť v širších súvislostiach.

Puberta nie je len puberta

O pomoc ma požiadala rodina s pubertálnou dcérou, u ktorej došlo k silnému odmietaniu, ignorovaniu až zlostným prejavom voči otcovi. Sama uviedla – „nemôžem ho cítiť, fyzicky ho nemôžem cítiť. Neviem čo sa stalo ale jednoducho to prišlo a mám pocit, že to tak ľahko neprejde. S matkou mám normálny vzťah. Viem, že sa kvôli mne trápi“.

Podľa údajov rodičov dcéra bola bezproblémové dieťa s normálnymi vzťahmi k obom rodičom. Učí sa veľmi dobre, chce ísť študovať ďalej. Teraz rieši kde odísť, či ku starým rodičom alebo na internát. Doma nechce zostať, odmieta o tejto téme hovoriť. Stáva sa, že ju nájdu plakať.

riešenie nájdete na: https://vychovavkocke.sk/blog-o-vychove/radime-si-navzajom/

V momente keď sa dívame s láskou, sme spojený so silami, ktoré presahujú obyčajné vnímanie, sú to sily, ktoré v nás zobudia niečo vznešené a pokojné.

1. Ako vplýva rodičovská láska na vývoj dieťaťa? 
Prvé čo dieťa cíti je láska a nikto nepochybuje o jej vplyve na vývoj dieťaťa – je to tá rozprávková „živá voda“pre telo a dušu dieťaťa.
Ako vplyva? Rôzne. Záleží ako ju dieťa cíti – je rozdiel lásku hrať a lásku vyžarovať. Žiadne hry „na lásku“ deti neoklamú a ak ju necítia, hľadajú ju a stále si overujú „ľúbiš ma, ľúbiš ma?“

Pri téme lásky by som skôr upozornila na to, ako vytvoriť existenčný priestor plný lásky. Prirovnávam ho k obdobiu Vianoc – kedy je láska vo vzduchu – dýchame ju, voniame ju, cítime ju všetkými zmyslami a nepotrebujeme ani toľko slov.

Môžete svoje deti objímať ale ak žijete v citovom chlade, deti nevedia čo majú cítiť a žijú obrnené voči neláske a potom nedokážu cítiť ani lásku.

2. Sú prejavy lásky ako bozky, objatia či iné vhodné v prítomnosti dieťaťa? Ak áno, prečo?

Sú nielen vhodné ale aj žiadúce – to je pokropenie detí tou „živou vodou“ lásky. Predovšetkým je to pre deti aj vzor ako prejavovať lásku.

Počítače a celý virtuálny svet už patria k dnešnej dobe. Považujem za dôležité prijať ich, zaujímať sa o ne a vymedziť im primeraný čas a priestor. Dôležité je nebáť sa ich a nebojovať s nimi.

„Chcem, aby ľudia mali k sebe bližšie, nie ďalej,“ povedal Mark Zuckerberg.  

„Chcem, aby ľudia mali na dosah ruky vzdelávanie, univerzitné knihovne, kvalitné zdroje, aby vďaka internetu, čo najviac rástli a čo najmenej hlúpli,“  povedal Tim Berners-Lee.

Úmysel dobrý, ale ….

„Za to môže doba, za to môžu mobily, Facebook, internet“ – prejde mysľou mnohých ľudí. Samozrejme nemajú pravdu. Nemôže za to doba, ani mobily, ani Facebook, ani internet. Každá epocha ľudstva mala svoje prevratné objavy. Nie je to chyba vecí, ale ľudí.

Počítače spúšťajú, v každom z nás rôzne pocity – sme im povďační za uľahčovanie mnohých aktivít, obohacujú náš život a na druhej strane sa ich bojíme a cítime hnev, predovšetkým ak ide o tému „deti a počítače“.

Prečo majú média takú silu? Začalo to nevinne z „„internetu informácií“ sme vstúpili do „internetu zážitkov“. Počítač akoby dieťaťu implantoval zážitky do jeho hlavy a tieto mu vypĺňajú jeho vnútorný svet. Vzniká kvalitatívne odlišný virtuálny a reálny svet. Sklenený príklop a klietka. Je niečo vzrušujúcejšie v  živote dieťaťa, čo by počítačové zážitkové implantáty v jeho hlavičke vytesnilo? Čím ich nahradiť?

1. Virtuálny svet – bohatstvo, rôznorodosť, akčnosť, farebnosť, atraktívnosť, dostupnosť, minimum námahy a všetko v obrazoch. Práve virtuálne obrazy a akčnosť virtuálneho sveta sú blízke detskej psychike. Dáva im možnosť zažívať zážitky – aj keď pod skleneným príklopom. Počítače sú dôkazom, že dieťa sa dokáže „zaľúbiť“ a ísť si za svojim cieľom.

2. Reálny svet – miesto zážitkov, živých obrazov a príbehov, je vyplnený priestor povinnosťami, učením, domácimi úlohami, strachom, konfliktami, problémami a všetko spojené s množstvomslov, ktoré deti často nechápu. Zážitky povedané slovami nemajú, tak silnú pozitívnu odozvu v psychike dieťaťa.

V učení prevláda pamäťové reprodukovanie a znovu slová, chýba tvorivosť a nadšenie niečo poznávať a objavovať. Doma možno viac kontroly, kritiky a možno aj konflikty rodičov.

Je tu aj direktívna výchova – dobré sú iba jednotky, je dobré učiť sa jazyky, budeš ich potrebovať, pôjdeš na vysokú školu. A duša dieťaťa – sníva, užíva si svoju slobodu, túži niečo zažiť tu a teraz …. a zrazu objaví virtuálny svet, nekonečný a ľahko dostupný.

Chlapec, ktorý seba nakreslil v klietke, nakreslil vonku počítač, mobil a psa – všetko symbol slobody. Postupne sme prišli na to, čo je tou klietkou – škola, učenie, domáce úlohy, krúžky a povinnosti – prísne organizovaný a naplánovaný život. Virtuálna realita a pes – sloboda, objavovanie, vlastné rozhodovanie. To mu dáva možnosť cítiť sa inak, zažívať niečo, čo bežne necíti.

Predstavte si, že stojíte medzi dieťaťom a počítačom (iným elektronickým médiom)

Akú situáciu vidíte vo svojich predstavách alebo spomienkach - neustála kontrola, výčitky, bránenie, krik, rozbíjanie, prosenie, ignorovanie,....

Dnes už vieme, že moderné technológie sú rovnako návykové ako alkohol alebo drogy. Princípom každej závislosti je vytesňovanie niečoho stresujúceho, hľadanie pomoci, únik pred vnútornými pocitmi, dopĺňanie energie, cítenie sebaistoty a pocit, že niečo môžu a dokážu.

Skúste si zmapovať situáciu – akú pozíciu majú počítače vo vašej rodine a čo spôsobujú? A kto ich najviac miluje?

Predstavte si, že stojíte medzi dieťaťom a počítačom (iným elektronickým médiom). Akú situáciu vidíte vo svojich predstavách alebo spomienkach – neustála kontrola, výčitky, bránenie, krik, rozbíjanie, prosenie, ignorovanie,….

Tvrdý odpor dieťaťa pri obmedzovaní kontaktu s počítačom,  už  môže signalizovať jeho abstinenčné príznaky. Určujúce je, nakoľko sú tieto prejavy odkloniteľné a koľko energie musia rodičia vynaložiť na riešenie ich problému.

Atraktívny virtuálny svet - svet bez hraníc. Dieťa v ňom má pocit voľnosti, možnosť objavovania, skúmania, akčnosti, zažíva zážitky a má pocit vlastného rozhodovania...

Počítače, mobily, smartfóny, tablety…. nazvime ich moderné technológie, elektronické média,digitálne technológie a s nimi spojené sociálne siete. Neviem, ktorý názov je pre túto tému výstižnejší.

Téma “ je spoločnou témou detí a rodičov. Rodina je v tejto téme polarizovaná strachom a bojom. Na jednej strane počítače, sociálne siete a deti a na druhej strane povinnosti, učenie, záujmy a rodičia.

Ide tu o stret dvoch svetov – reálneho a virtuálneho.

Predstavte si dieťa, ktoré seba nakreslí v klietke. Na moju otázku, čo tam robí, odpovedá, že nevie ale tam musí byť. Postupne prichádzame k tomu, že to je škola – kde musí chodiť a možno aj so strachom, krúžky – kde musí chodiť, kostol – kde musí chodiť, a doma ďalšie musíš ….

Klietkou je pre dieťa reálny svet – organizovaný a presne naplánovaný život s pravidlami a hranicami. Viem, že za tým je strach rodičov – drogy, kamaráti, možné únosy, zneužitia ale aj strach z budúcnosti, čo bude robiť, aby sa mu darilo, z čoho bude žiť, kde bude žiť…

Počítače, tablety, mobily spúšťajú v rodinách rôzne bojové stratégie s rôznym výsledkom.

Počítače, mobily, smartfóny dokážu zaujať skoro každé dieťa. Svetielkujúci monitor s hypnotickými účinkami na mozog. Začína sťahovanie do virtuálneho sveta, ktorý často neriadia rodičia ale dieťa. Odnáša si to rodinná atmosféra. Počítače, tablety,  mobily v rodinách spúšťajú rôzne bojové stratégie s rôznym výsledkom.

Aké stratégie využívate?

1. Dokážete dieťa presvedčiť racionálnymi argumentami, aby zmenilo postoj k elektronickým médiám.  a)áno b)nie

2. Dokážete dieťa zamestnať niečim iným, zaujímavým, odviesť jeho pozornosť od počítačov.Sľubujete mu nejakú inú odmenu, iné aktivity.   a) áno b) nie

3. Dokážete si dohodnúť pravidlá – čo musí byť urobené skôr ako bude tráviť čas s elektronickými médiami (upratovanie, domáce práce, učenie, šport).     a) áno b) nie

 „Všetko na svete je vibrácia.“ Albert Einstein

Vianoce majú svoje jedinečné vibrácie, svoje vyžarovanie.

Všetky stvorenia majú svoje jedinečné vyžarovanie. 
Všetkého, čoho sa dotkneme nesie stopy našej energie - kresba, rukopis, jedlo, ktoré uvaríme, darčeky, ktoré darujeme. Naše dielo, náš darček nesie posolstvo o nás. Pôsobí na obdarovaného - jeho oči a ruky tieto vibrácie zachytávajú.

Najstaršie a najvyššie namerané vibrácie nesie obraz Mony Lízy a Turínske plátno.
              Meditácia, relaxácia, pokoj zlepšuje naše vyžarovanie a stres ho ruší.

Adventný čas je čas príprav na Vianoce. Aký je tento čas? O čom rozmýšľame, čo cítime?

Vianočný čas sa často mení na vianočný stres, ktorý "prevonia" aj darčeky, ktoré nedokážeme alebo nestíhame s láskou a pokojom precítiť. 
Kupujeme rýchle, len aby niečo bolo. Necháme to zabaliť, dáme do tašky a utekáme - stráca sa naša energia a posolstvo nášho darčeku.

Rodičovstvo je hlboké spojenie, dali sme časť seba, tak ako nám dali rodičia časť seba. Spojením vznikla nová bytosť, ktorá si nás nesie a dáva ďalej.

To už nikdy nemôžeme zmeniť. Môžeme prestať byť partnermi i manželmi, ale navždy zostaneme rodičmi. Rodičovstvo je nezrušiteľné, môžeme ho síce popierať, nehlásiť sa k nemu, utekať pred ním, ale nezanikne.

Potreba dieťaťa mať oboch rodičov je v symbolickej podobe ako voda v rieke, ktorá potrebuje dva silné brehy. Rodičia sú ako brehy, iba medzi nimi môže byť dieťa silné a ísť svojou cestou. Ak je niektorý breh slabý, voda z rieky sa vyleje, vznikne močiar a sila vody sa stratí, vzniká bahno.

viac nájdete na....

https://vychovavkocke.sk/produkt/principy-vychovy-a-nevychovy/

Mgr. Adamcová Lýdia

     Partnerstvo tvorí podstatnú časť nášho života, je predpokladom manželstva a rodičovstva. Prioritu má vždy partnerský vzťah, pretože má energiu, v ktorej vzniká život. Táto životodarná energia dáva silu rodičom a citlivo ju vnímajú aj deti.

Partnerský vzťah a manželstvo je výrazným medzníkom medzi mladosťou a dospelosťou. Je vývojovým stupňom, v ktorom končí detstvo a mladosť a začína dospelosť a v nej partnerstvo, manželstvo a rodičovstvo.

Vstup do manželstva patrí k významným obradom vo všetkých kultúrach a spoločenstvách. Určitou bránou alebo rituálom prechodu je svadba. Hovorí sa hlasné ÁNO pred množstvom svedkov a to je zodpovednosť. Partnerský vzťah, ktorý pokračuje bez svadby, je pokračovaním mladosti.

Svadba je rituál, je to civilizačný symbol a symbol novej kvality vo vzťahu, manželstva.

Zaujalo ma vyjadrenie malého klienta. Na svadobnú fotku svojich rodičov povedal: . To je ten rozdiel, ktorý deti podvedome cítia. Aj princezná, aj princ, môžu by zodpovední, múdri a môžu vychovávať deti. Nie sú však kráľovskými rodičmi. 

viac nájdete na ..... 

Príroda naše deti vybavila radarom, ktorý citlivo signalizuje zmenu v tom, čo cíti a čo vidí alebo počuje. Rozdiel medzi vaším vonkajším správaním a jeho vnútorným cítením, deti zneisťuje. Sú situácie, kedy dieťa niečo cíti, ale vy mu budete hovoriť, že to tak nie je ... „nie, nie som nahnevaná, nič ma netrápi“, alebo: „neboj sa, ani ja sa nebojím“, alebo: „my sme sa s ockom nehádali ...“.

Deti majú prirodzenú schopnosť rodičom dôverovať a veria všetkému, čo poviete. Naučíte ich veriť slovám.

Deti prestávajú dôverovať sebe a svojmu cíteniu. Prestávajú vnímať rozdiel v tom, čo vidia a čo cítia. Zakrpatejú im tykadlá, ktorými zachytávajú nebezpečie.

Potom sa môže stať, že do parku, kde sa vaše dieťa hrá, príde neznámy človek, možno pedofil a bude rozdávať sladkosti a bude sa s vaším dieťaťom pekne rozprávať a ono bude veriť jeho slovám. Ponúkne mu sladkosti. Čo asi dieťa urobí? Môže sa stať, že vaše dieťa ako tínedžer pôjde podvečer domov parkom a svoj inštinkt, ktorý mu možno hovorí „nechoď tadiaľ“, už nevie počúvať a môže sa mu niečo stať. Neskôr prídu životné situácie, ktoré zvonku budú vyzerať krásne, môžu to byť rôzne sľuby o láske, o zamestnaní v zahraničí, o finančnom zisku. Sú to však len slová, ktorým sa naučil veriť a už nevie tieto situácie kontrolovať svojim vnútorným radarom.

Mgr. Adamcová Lýdia

www.vychovavkocke.sk

Poznáme pocit – môj domov, môj hrad. Pocit, keď sa hodíte do svojej postele, kúpeľňa, ktorá vám dá pocit uvoľnenia, očistenia a regenerovania – to sú naše útočiská. Nie vždy to však môže byť naším liečivým útočiskom. Je tu možnosť mať svoj liečivý kútik, kde človek získa energiu, kde môže relaxovať a nájsť hlboký pokoj. Hlavne rodičia nemajú často svoj priestor, kde by mali svoj pokoj a ticho. Stačí ale iba kútik, v ktorom budete mať kreslo, možno vankúše na zemi, miesto na poličke, rádio. Bude to vašim súkromným priestorom.

…..a na inšpiráciu niekoľko nápadov:

Zariaďte si kútik len tým, čo máte radi a čo sa Vám páči:

Farba – je vibrujúcim farebným svetlom, je to elektromagnetická energia a vedie priamou cestou do tela, duše a mysle. Každá farba má svoje pôsobiace účinky. Nemusíte hneď maľovať steny, ale stačí obraz, farebné vankúše, poťahy, drobné predmety.

Prírodné prvky – tieto vibrujú láskavým a príjemným spôsobom. Ich dotyk v nás vyvoláva pocit tepla a príjemnosti, a ich prirodzené farby pôsobia upokojujúco. Drevenený nábytok, ratanové kreslo, bavlnené látky, mäkké vankúše. Živé rastliny, ktoré prečisťujú vzduch. Čerstvé rezané kvety pôsobia aj svojou vôňou.

Predmety – tak ako celý vesmír aj tieto majú svoju energiu, ale aj pohlcujú vonkajšiu energiu. Sú to fotografie blízkych osôb, váza po starej mame je spojivom medzi generáciami. Kameň, ktorý je spojivom so zemou a dejinami ľudstva. Morská ulita dýcha morom, ale aj pierko, krásna šuška, konár. Dajte však prednosť upokojujúcej skromnosti, pred neprehľadnou zmesou všetkého. Predmety môžete obmieňať.

“Som žena“ – cítim, tancujem, hrám a vyjadrujem svoju vnútornú ženu”.

V takej chvíli je žena v spojení so zdrojom svojej energie.

     Ženstvo je nekonečným zdrojom lásky, inšpirácie a sily a to ako fyzickej, tak aj duchovnej. Ak sa ženské telo necháva unášať láskou a samotným životom je to to, čo  väčšina mužov vníma a cení. Vidieť ženu, ktorá svojim telom slobodne vyjadruje vášeň je pre muža jeden z najkrajších pohľadov.

Muži sú ochotní platiť, aby sa mohli dívať na ženské telo plné vášne, aj keď je iba predstierané, ako je to vo filmoch alebo v striptíze. Aj v krajinách s väčšou mierou duchovného prežívania sa na ženské telo pozerá s mužským obdivom – chrámové tanečnice v Indii už od útleho veku prechádzajú tréningom, aby dokázali prejaviť zručnosť a obratnosť v tanci, ktorý oslobodzuje ich telo a pri ktorom sa nechajú viesť božskou silou. Pohľad mužov na tieto tanečnice otvára ich srdcia.

Po celé tisícročia, sú muži priťahovaní ženským stelesnením vášne, či už ho sledujú v striptízovom bare alebo v posvätnom chráme. Ženy sú doslova zbožňované. Sú to pre nich tancujúce bohyne, na ktoré sa dívajú s posvätnou úctou. Sú to chvíle naplnené sexualitou a duchovnosťou. Požehnaná moc, akú v sebe nesie slobodne prejavené ženstvo – muža mení a inšpiruje. To je jeden z jedinečných darov žien pre mužov. Ženy viac mužskejšie alebo neutrálne, si takúto slobodu telesného vyjadrenia nedovolia.

Ženy umocňujú svoje ženské vyžarovanie najlepšie v spoločnosti ďalších žien pri hre, tanci a zábave. U žien bez takejto energie sa postupne prejavia príznaky deprimovanej ženskej energie – nedostatok životnej energie, nedostatok sexuálnej túžby, málo radosti aj zo sexu, celková skľúčenosť a strata chuti do života.

Zabudli sme, že sme súčasťou internetu presahujúceho naše poznanie a náš priestor a to len preto, lebo sa "hrabeme na svojom piesočku".

Strácame internetové spojenie so svojou mysľou, so svojim vnútorným poradcom a svojou dušou, 

- strácame internetové spojenie so svojou matkou, so svojim otcom, so svojimi súrodencami, so svojim rodom,

- strácame internetové spojenie s vesmírom, kde je uložená všetka múdrosť sveta tvoriaca sa  milióny rokov. Úspešní ľudia – ako Albert Einstein povedal, že nedostáva nápady, že ony dostávajú jeho a najlepšie nápady mu prišli, keď sa holí. Michael Jackson povedal, že melódie, ktoré píše nie sú jeho, iba ním prechádzajú – čiže treba dovoliť aby nápady a melódie ku vám prišli. Odkiaľ im prišli?

Jules Verne, žijúci v 19. storočí vo svojich dobrodružných románoch popísal prevratné objavy, objavujúce sa v dnešnom reálnom svete. Kde boli skryté?

Strácame svoju intuíciu a inštinkt.

Sú zlé" deti skutočne "zlé"?

Sú náročné deti skutočne náročné?

Sú hlúpe deti skutočne hlúpe?

Prečo sú deti také, aké sú?

Deti nám vždy niečo signalizujú, často im nerozumieme a ešte ich za to trestáme!

Pochopenie toho, prečo sú deti také, aké sú, dáva nový pohľad na ich problémy a nové možnosti vo ich výchove. Najjednoduchšia a najčastejšia cesta vo výchove detí je totiž ich obviňovanie za to, aké sú.

"So školou prichádzajú choroby"- správa v televíznych novinách, ktorá rodičov určite nepoteší. Ale prečo? Nemyslím si, že dôvodom je iba sústredenie detí v danom priestore.

Končia prázdniny a začína škola.

Striedajú sa dve obdobia, ktoré majú úplne iný obsah, iný rytmus, iné pravidlá. Voľný čas a určitú slobodu striedajú školské povinnosti. Niektoré deti túto zmenu citlivo prežívajú, pretože sa aktivujú všetky ich nedoriešené problémy spojené so školou. Vnímate pocity svojich detí v tomto prechodovom období? Ako sa cítia, čoho sa boja, čom im nejde? Odložili ste niečo nedoriešené na konci školského roku, s pocitom veď TO prejde?

Možno TO prejde ak zharmonizuje požiadavky na výkony svojho dieťaťa s časom na učenie a aktivitami na“bláznenie“ a necháte ho aj nudiť sa.

1.Chcete aby boli vaše deti zdravé – nestresujte ich!

Organizmus človeka je vybavený dvoma systémami ochrany proti nebezpečiu a strachom (aj školským). Prvý systém je stresová reakcia organizmu v prípade nebezpečenstva, ktorá mobilizuje obranné síly a my bojujeme alebo utekáme. Druhý systém je systém imunitnej obrany, ktorý chráni organizmus pred malými predátormi a to sú vírusy a baktérie.

Poznanie Bachových esencií obohatí každého človeka. Poznanie psychologického rozmeru Bachových esencií dáva ľudom možnosť rozpoznať a identifikovať vlastné emočné bloky, ktoré dopĺňa aj fyzický účinok užívania Bachových esencií.

1. Čo je charakteristické pre Bachové kvetové esencie?

Ľudstvo malo vždy možnosť čerpať informáciu a energiu z ríše rastlín a stromov, ktoré sú evolučne podstatne staršie ako človek. Špecifikom Bachových esencií je, že nepôsobia priamo na fyzické choroby ale majú silu pôsobiť na osobnosť človeka a jeho emócie, ktoré sú však základom mnohých ochorení. Bachová kvetová terapia je založené na princípe jednoty tela a psychiky.

Poznanie Bachových esencií obohatí každého človeka. Sú tak jednoducho a zrozumiteľne spracované, že si ich môže „naordinovať“ každý človek a nikdy sa nemôže nimi otráviť. Poznanie psychologického rozmeru Bachových esencié dáva ľudom možnosť rozpoznať a identifikovať vlastné emočné bloky, ktoré dopĺňa aj fyzický účinok užívania Bachových esencií. Mnohí ľudia, ktorí ich užívajú oceňujú ich účinok aj psychologický aj somatický.

Bachové esencie sú účinné, problémom je dôverovať im a prijať ich bohatstvo a ich účinok

2. Pri akých typoch problémov a ochorení vedia „Bachovky“ veľmi pomôcť?

Bachové kvetové esencie dodávajú pozitívny impulz vo chvíľach strachu, neistoty a stabilizujú výkyvy nálad. Vracajú vyrovnanosť, vnútorný pokoj, trpezlivosť, ktoré sú nevyhnutné pre učenie ale aj pre celkové zdravie.

Nástup do školy a aj celá školská dochádzka prináša deťom novú zodpovednosť, nové situácie a úlohy. Dieťa sa musí vyrovnať s množstvom nových pocitov. Môže prežívať vnútorné napätie, strach, obavy, čo sa prejaví v rôznej forme. Bachová kvetová terapia je v takýchto prípadoch jemným pomocníkom pre citlivú detskú dušu. Harmonizuje, dodáva pokoj, istotu a sebavedomie.

Deti sú potom celkovo odolnejšie aj voči chorobám, keďže ich imunitný systém neoslabuje stres a strach.

Každé dieťa je individualita a má svoje vlastné jedinečné emocionálne stavy. Každý prípad je vhodné posudzovať osobitne a prihliadať na špecifické prejavy. U detí sa často používajú tieto Bachove kvetové esencie:

Rescue remedy – Krízová esencia – Pomáha zvládať akútny strach napr. z prvého dňa v škole či školke, starch z ostatných detí strach z odlúčenia od rodičov a pod.

Larch – Smrek opadavý – Pre deti, ktorým chýba sebadôvera. Larch pomáha pri vnútornej neistote a obavách, že niečo nedokáže alebo, že to nezvládne tak dobre ako ostatní. Dodáva správnu dávku sebavedomia v kolektíve a pri plnení školských úloh. Dieťa sa bude cítiť sebaisto a s radosťou sa pustí aj do náročnejších úloh.

Bežne chýba rodičom rýchla orientácia - kde ísť s dieťaťom, ak sa objavia psychické problémy alebo pretrvávajú somatické ťažkosti, ktorých riešenie si vyžaduje pochopiť aj psychické súvislosti.

Čo robiť, kde ísť, ku komu ísť – sú prvé otázky, ktoré vás napadnú.

Je dobré mať základné informácie o dieťati, o sebe, o výchove už na začiatku rodičovstva. Ale, čo s tým, keď už sme vo výchove narobili chyby. Aj s týmito dôsledkami sa dá pracovať! Treba mať určitú odvahu vidieť problémy spojené s výchovou dieťaťa a vedieť čo robiť, kde ísť, ku komu ísť.

Bežne chýba rodičom rýchla orientácia – kde ísť s dieťaťom, ak sa uňho objavia psychické problémy alebo pretrvávajú somatické ťažkosti, ktorých riešenie si vyžaduje pochopiť aj psychické súvislosti.

Samozrejme prvý kontakt rodiča by mal byť s detským lekárom, ktorý zabezpečí potrebné somatické vyšetrenia, ak ide napr. o pomočovanie, problémy s obstipáciou, s jedením, s bolesťami hlavy alebo bruška a pod.

Na základe zistených výsledkov, odporučí lekár ďalšie vyšetrenie u špecialistu. Riešenie uvedených problémov z hľadiska psychických súvislostí patrí do rúk odborníkov z oblastipsychológie a v hraničných prípadoch aj detskej psychiatrie.

Samozrejme, každá bohyňa má aj svojho partnera – boha. Aj pre neho je k dispozícii dotazník, ktorý môžete vyplniť ako partnerka. Zistíte tak, či máte toho správneho „boha“ pri sebe. Ak nie hľadajte možnosti čo robiť.

Prečítajte si vždy otázku a vyberte možnosť, ktorá vystihuje Vášho partnera najviac a dajte mu 2 body. 1 bod dajte možnosti, ktorá ho vystihuje na druhom mieste a 0 tej , ktorá nie je vôbec preňho typická a odmietal by ju. (Odpovedajte úprimne a do 3 sekúnd). Potom body sčítajte a ku každému písmenu napíšte výsledné číslo.

1.Čo je v živote vášho muža najdôležitejšie?

a)uskutočnenie jeho snov ….

b)mať pravdu ….

c)práca ….

Cesty k sebapoznaniu sú rôzne ... inšpirujúca je práca gréckej psychologičky, ktorá sa pri uvedenej problematike opiera o psychologické charakteristiky gréckych bohov a bohýň. Sú to prastaré archetypy žien skryté v každej z nás. V určitých životných obdobiach sa vždy niektorá ozve. Myslíme a konáme ako ona, identifikujeme sa s ňou a objavujeme ju vo svojom vnútri. 

                                        Chcete spoznať svoju bohyňu?

     Pomocou dotazníka bohov a bohýň, ktorý je súčasťou knihy, môžete zistiť, život ktorej bohyne žijete alebo, ktorú si zavolať na pomoc v kľúčových životných situáciách. Je zaujímavé poznať aj svoju esenciálnu bohyňu, ktorá je vašou podstatou. Iba v každodennej všednosti sme na ňu pozabudli. Možno objavíte aj tú, ktorú odmietate (dajte jej 0 bodov) – tá je vašim skrytým tieňom.

Povedzte si, čo potrebuje a odpovedzte si na otázky a vyberte si jednu z možnosti od a po g. Odpovedajte úprimne a do 3 sekúnd a potom sa nimi už nezaoberajte

2 body dajte možnoti, ktorá Vás vystihuje najviac a je Vám najbližšia.

1 bod dajte možnosti, ktorú by ste si vybrala na druhom mieste a

V psychike každej ženy vzájomne pôsobia hlboko uložené archetypálne vzory ženského správania a vzory správania dané súčasnou spoločnosťou, ktoré ju vťahujú viac do mužského sveta.

Archetyp je termín z autorskej dielne Gustava Junga. Čo sa pod ním skrýva? Sú to vzory nevedomého konania, ktoré sa v každom z nás aktivizujú v určitých životných obdobiach a v určitých situáciách.

Už v detstve sa prejavujú v odlišných hrách, ale aj v odlišnom správaní dievčat a chlapcov.

Je dôležité porozumieť týmto ženským archetypom – pravzorom ženského správania, pretože pomáhajú ženám objaviť vlastnú podstatu a čerpať z vnútorného bohatstva ženskosti.

Úlohu a rolu ženy predurčuje archetyp ženy a matky ako ochrankyne rodinného krbu, ktorá vytvára vnútorný priestor rodiny a tvorí domov. Žena ma pre túto úlohu k dispozícii kruhovú centrujúcu energiu. Úlohu a rolu muža predurčuje archetyp lovca a otca ako ochrancu rodiny zvonku. V jeho prípade prevládaenergia ťahu a to je sledovanie a stopovanie.

Jednoducho – ženy udržiavali rodinný oheň a muži lovili mamutov.

Sila a spôsob prejaveného vzdoru a hnevu je u každého dieťaťa iná. Niektorí rodičia to nepoznajú a niektorí s dieťaťom bojujú celé jeho detstvo. Nezvládnuteľné deti, sú nezvládnuteľné, dovtedy pokiaľ nepochopíte zmysel a účel ich správania. A nechápu to ani deti. Časté sú ich vyjadrenia - "neviem, prečo som zlý".

      Požiadala ma o pomoc maminka, pre dlhoročné problémy s dcérou. Jej hnev a provokácie boli zamerané voči nej ako matke. Po prvom sedení ma matka poprosila o radu ako má reagovať na správanie dcéry. Odpovedala som, že neviem, pretože už vyskúšali rôzne rady a nepomohli. Doporučila som jej nech reaguje ako to bude cítiť, ale bez veľkých afektov a scén a nech počúva svoj inštinkt.

Na ďalšie sedenie prišla pokojná s tým, že dcéra jej dala facku - "a ja som jej ju vrátila, nakričala na som na ňu poslala do jej izby." Bolo to krátke, rýchle a dcérine provokačné správanie skončilo.

     Matka pochopila, že dcéra ju provokovala k ráznemu a razantnému správaniu. Spýtala som sa jej, odkedy a prečo je to jej problém. Rozplakala sa. Vrátili sme sa do obdobia jej prvého tehotenstva, ktoré muselo byť v 6. mesiaci ukončené. Bol to pre ňu ako zlý sen - "vysvetlili mi to, ale bola som ochromená a nezmohla som sa na žiaden odpor. Mám iba jeho obrázok zo sonografického vyšetrenia, ktorý si opatrujem". Doteraz nevie, kde dieťatko dali a rozporné boli aj údaje o jeho pohlaví.

Štyri mesiace po tomto otehotnela s dcérou - "vôbec som ju nevnímala a prežívala som strach a myslela som na prvé dieťatko."

A dcéra - s matkou to všetko prežívala celé tehotenstvo. Celé svoje dectvo cíti, že matka má v sebe niečo neukončené, cíti jej pocity viny a podvedome vie, že jej treba pomôcť. Najčastejší spôsob "pomoci", ktorý deti objavia je zlostenie, provokácie, hnev agresivita ale aj ochorenia. Ak sú totiž deti dobré a poslušné. rodičia na to nereagujú.

 Ak vás niekto alebo niečo hnevá, zlostí, hľadáte chyby, kritizujete, ponižujete, obviňujete - je vaším hlboko uloženým tieňom, ktorý nechcete vidieť alebo ste naň zabudli.

… pretože, „to niečo“, čo ju trafilo, prešlo do jej vnútra a tam sa s niečím podobným zrazilo. Ak by to „podobné“ tam nebolo, „to niečo“ by prešlo spôsobom – „jedným uchom dnu a druhým von“.

     Takže, ak vás niekto alebo niečo hnevá, zlostí, hľadáte chyby, kritizujete, ponižujete, obviňujete – je vaším hlboko uloženým tieňom (to je to podobné), ktorý nechcete vidieť alebo ste naň zabudli.

     Tieň nám ukazuje, že nie sme celkom taký, aký sme alebo aký chceme byť. Máme svoje temné stránky, svoje čierne diery. Čím viac ich potláčame a skrývame, tým viac nás majú v moci, a preto je lepšie prijať ich – „bola som neposlušná, drzá, nepomohla som, bil som deti, bral im veci“.

     Tiene sa tvoria celé vaše detstvo a tvoria sa aj u vašich detí, ktoré vy teraz vychovávate. Je dobré ich pochopiť, aby deťom nekomplikovali život.

     Tieňom sa stávajú tie detské vlastnosti, ktoré nezapadajú do „ideálneho JA“. Deti sa totiž snažia prispôsobovať predstavám rodičov, učiteľov, kamarátov.