cesta1
18. jan 2017
122 

Ako psychológ sa často sa zamýšľam nad doporučeniami :

- "myslite pozitívne" ... a pritom vo svojom vnútri prežívate smútok a depresiu,

- "dôverujte si" ... a pritom ste boli celé detstvo kontrolovaný a usmerňovaný,
- "buďte sebaistý"... ako, keď ste boli šikanovaný,
- "veľa spite" ... ako spať s poruchami spánku alebo so starosťami,
- "smejte sa" ... ale vy nič smiešne nevidíte,
- "oddychujte a meditujte" ... ako, keď ste v napätí a cítite nepokoj,
- "pochváľte sa " ... a vy neviete za čo,
- "skúšajte nové veci" ... ako, keď sa od detstva bojíte všetkého neznámeho,
- "odpúšťajte" ... ako keď platí - "kto si bez viny, hoď kameňom",
- "jedzte zdravo" ... a čo je zdravé?
- "nepracujte veľa" ...????
- "zbavte sa svojich strachov" ... ako?
Na jednej strane sú slová a na druhej strane sú zažité a potlačené emócie. Emócie sú silnejšie, prejavujú sa celým naším telom a to nedokáže klamať. Nezmení to ani sila myšlienky.
Nestačia preto iba slová, rady, doporučenia ale poznanie potláčaných tráum a uvoľnenie s nimi spojených emócií.

Ak vyriešite svoje depresie, poruchy spánku, vnútorné napätie a nepokoj, strach z neznámeho, pochopíte šikanu z detstva, posilníte svoju sebaistotu a spoznáte svoje hodnoty a svoje schopnosti, nepotrebujete už žiadne doporučenia.
Vaše problémy sú ako "žaba sediaca na prameni".
Ak ich pochopíte "ste tým, kým ste".

Cesta hľadania a liečenia je niekedy ale zložitejšia a je dobré, ak vás sprevádza odborník na dušu.

http://vychovavkocke.sk/
#vychovavkocke #najmama #rady

...kto nezažije ten nepochopí, ze nestačí len chcieť... musí to ísť zvnútra...

18. jan 2017

tiez s tym bojujem..jeden den som schopna preletiet vesmir a dalsie dva, vstat z postele to najnemoznejsie na svete..telo je tu, ale mysel nevnima..zahladena a vypnuta plavam dnom..hodiny stoja..potom si idem pre pohar vody a zrazu presli 4h...ten neprijemny pocit uzkosti v oblasti hrudnika, kedy si vravim, ze to nieje mozne, aby to bola len hlava..ked tu bolest realne citim...ale je to ono..je to len v hlave..tiez som skusala citat motivacne knihy, ale ked je depka, len to umocnuje a prehlbuje ten pocit ze nic nejde..sport? super napad, ale ako ked je tazke vstat, nie este vyvijat aktivitu..:/ mne pomaha jedine vykecat..ale to je pre okolie neprijemne..ludia sa neradi obklopuju depkujucimi..boja sa nakazy, co plne chapem..ja vzdy zatazim maminu, alebo blizku kamosku...snazim sa to netahat viac von,ako musim...........a zrazu druhy den, rano..slnieko...vsetko sa dari, stiham za dvoch..prichadzaju situacie, ludia, pozvania a den ja zrazu super :D neviem preco to tak je, ani ako sa tomu da predist..len je to skoda, kolko peknych dni mi depka uz vzala...

21. jan 2017

Začni písať komentár...

Odošli