Dá sa neplodnosť riešiť aj u psychológa?

Zaujal ma článok – „Toto je 6 najčastejších mýtov o neplodnosti“ a predovšetkým mýtus č. 5: Neplodnosť je psychologický problém

Fakty: Neplodnosť je ochorenie alebo stav reprodukčného systému, nie psychická porucha. O neplodnosti hovoríme, ak po jednom alebo viacerých rokoch, aj napriek nechránenému pohlavnému styku, nedôjde k otehotneniu. Okrem početných hormonálnych, genetických a ďalších fyzických, niekedy nevysvetliteľných faktorov, môže byť neplodnosť spôsobená aj psychikou. Často môže byť nevedomý, emocionálny stres príčinou toho, že žena nemôže otehotnieť. Táto reakcia môže byť považovaná za psychosomatický obranný mechanizmus. No skutočnosťou stále ostáva, že neplodnosť má vždy základnú fyzickú príčinu.

Moja otázka je - "ak neplodnosť nie je psychický problém, aký je to potom problém?"

Riešenie:

Neplodnosť nie je psychická porucha. Psychický stav a psychické prežívanie ženy je aj na začiatku problému s otehotnením, sú jeho príčinou. Rovnako sú aj dôsledkom, ktorý sa prejavuje strachom, pocitmi menejcennosti, ale aj neistoty v partnerskom vzťahu. Podvedome v psychike ženy môže byť traumatizujúce aj vnímanie cudzích detí, nastupuje depresia, závisť...

Akákoľvek fyzická alebo hormonálna príčina neplodnosti má taktiež svoje príčiny a to sú konkrétne zážitky, s konkrétnymi emóciami, u konkrétnych žien. Niekedy môže byť konštatovaný vplyv nevysvetliteľných faktorov. Ale aké sú to? Kde sa vzali? Ako vznikli?A aj tie majú svoju logiku.

Téma neplodnosti má spoločné korene aj s témou rôznych ochorení gynekologického charakteru. Sú to napr. onkologické ochorenia postihujúce maternicu, vaječníky, prsníky.

Žena, ktorá nemôže otehotnieť žije v neustále sa opakujúcich sklamaniach a potrebuje podporu a to hlavne podporu odborníka pre riešenie akútnej situácie a to sú dôsledky. Potrebné je však riešiť aj staré traumy spojené s témou tehotenstva a pôrodu.

Prvým krokom v terapii je prijatie témy "nemať dieťa", prestať sa sústreďovať na tému otehotnenia a uvedomiť si svoje strachy, pocity neistoty, menejcennosti...

Druhým krokom je uvedomiť si, ako bude pokračovať môj život bez dieťaťa? Mám pomáhať iným deťom? Mám pracovať na nejakom projekte, ktorý bude pomáhať ženám a deťom...? Nájdenie takýchto aktivít pomôže posilniť sebaistotu a sebadôveru ženy.

Tretím krokom je spracovať staré podvedomé traumy.

Prijatie neplodnosti a hľadanie príčin neplodnosti vyžaduje terapeutické postupy pracujúce s podvedomými úrovňami.

Dávnejšie som pracovala s mladou ženou, ktorá mala za sebou 6 neúspešných umelých oplodnení. Na terapie chodila na motorke, v čiernom koženom oblečení, s krátko ostrihanými vlasmi a všetko bolo zahalené v oblaku fajčiarskej aróme. Deficit nielen materskej, ale aj ženskej energie bolo výrazný. Spoluprácu sme však ukončili, pretože absolvovanie terapií vyžadoval manžel a jeho rodičia, ktorí už chceli mať vnúčatá. Nebola to jej téma. Jej témou bola práca, motorky, žiť slobodný život... Jej prípad je extrémnejší, s aktivovaním mužskej energie s väčším množstvom mužských hormónov v psychike ženy.

Druhý extrém bola maminka, ktorá mala 5 detí a chcela mať aj ďalšie dieťa, ale manžel ho už odmietal. Pracovala s deťmi a jej materská energia bola obrazne - „ako med“, na ktorý sa zlietali včeličky. Čo je tým medom v materskej energii? Príroda sa o to postarala sama a to materskou hormonálnou výbavou a archetypom materstva. Archetypálne vybavenie mužov je byť lovcom a zabezpečiť rodinu. Bohužiaľ ženy v dnešnej dobe začali tiež „loviť“ , čo môže oslabovať materský inštinkt a nie sú tak „sladké“.

Problém otehotnieť je už v genetickej výbave ženy a vždy je spojený s emočnými traumami žien na jej generačnej línii.

Ako príklad by som uviedla spracovanie príbehu starej matky, ktorá prežila ťažký pôrod vrátane úmrtia dieťatka. Ďalšie dve tehotenstvá prežívala so silným strachom, strachom zo smrti a v pozadí niekde boli aj myšlienky radšej nemať deti, ako zažívať ich úmrtie.

V inom prípade museli prejsť príbeh inej starej maminky, ktorá otehotnela v 16 - tích rokoch. Jej matka rozhodla, že dieťa sa narodí "akože" jej bratovi s manželkou, ktorí nemohli mať deti. Mladé dievča sa muselo 15 rokov pozerať ako niekto iný vychováva jej dieťa a musela v seba potlačiť svoj materský inštinkt. Až po úmrtí svojej matky sa rozhodla povedať svojmu dieťaťu, že ona je jeho matkou.

Nezanedbateľný bol aj príbeh inej ženy a matky, ktorá mala 9 detí, manžela alkoholika a každé ďalšie tehotenstvo už prijímala s odporom a odmietaním. Bolo potrebné dať priestor na ukončenie týchto emócií a "preprogramovať" starú schému správania a prežívania tak, aby začal fungovať prirodzený materský inštinkt.

Pre psychiku každej ženy je oslobodzujúce spracovanie týchto ťažkých tém, ktoré môžu byť v pozadí nielen neplodnosti, ale aj strachu o deti, depresií, ale aj bežného vyčerpania a únavy.

https://vychovavkocke.sk/radime-si-navzajom

/https://www.facebook.com/groups/2187198864851336/?ref=bookmarks