A zase vidím rozdiel... keď mal Šani dva a kúsok, tak menoval všetko okolo - auto, bager, kosačka, domiešavač a kopec iného... Artur na všetko povie "pakal" ... áno, plakal, lebo to robí hluk... a teda, že on s obľubou používa "bojim" a plač...
"Fifiky ňam, fifiky aj ja ňam-ňam." Hodinu som si lámala hlavu, čo by to dieťa chcelo jesť... pýtala som sa kolom-dookola a stále som nepochopila... až potom to povedal inak: "Fifly, aj ja fifly ňam." Už mi trklo... zlato moje, kým začne rozprávať, zavarí sa mi rozum... 😀 Kto uhádne, dostane srdiečko...
Milujem futbal s Arturom... po každom góle zakričí: "góóóó... ňuja - ňuja!!! (nula-nula)" ... aspoň nikto neprehráva...
... ide letooo...
Pred dvomi rokmi sme si doniesli domov bábätko... návod na používanie sme nedostali, takže sme improvizovali... niekde sa zrejme stala chyba, lebo bábätko zmizlo... ostala len chobotnička skrížená s tornádom a líznutá redbullom... čo nie je prilepené na strope, to mu neutečie... a ako povedala kamoška: "Artur sa skrátka nedá opísať, Artur sa skrátka musí zažiť..."
Šankova hádanka : "Je to veľmi farebné a žije to vo vesmíre, čo je to?" Kto uhádne, dostane srdiečko... 😀
Tak sme si dnes dávali hádanky... podmienka bola, aby to bolo zvieratko... keď sa povedalo neviem, dalo sa prvé písmenko... hovorím Šanimu - nemá to nožičky, nemá to ručičky, nemá to labky, plazí sa to, keď je mokro a nie je to had... premýšľa, premýšľa a nič... "Mamí, neviem." ... začína to na písmenko D... "Jáj, ďateľ." ... no jáj...
Aféra olovrant... "Mamí, ja si prosím niečo papať." ... a čo ste mali v škôlke, keď si hladný?... "No neviem, lebo na mňa nevyšlo." ... ako nevyšlo? to musí vyjsť, lebo za to sa platia peniažky... "Aha, tak vyšlo, ale pani učiteľka mi nepovedal, že mám jesť, tak som to nezjedol." ... ako počkaj, mi chceš povedať, že všetky deti jedli a teba nenapadlo, že máš jesť? ... "No tááák dobre. Som to zjedol, ale bolo toho málo a som stále hladnýýý." ... ach jaj... čo sa navymýšľa, len aby dosiahol svoje...
Šani sa naučil každé ráno vliezť ku mne pod paplón a nechať si hladkať chrbátik... dnes cestou zo škôlky mi hovorí: "Mami, ale ty ráno, keď sa zobudíš, tak smrd... no nechcem ťa uraziť." ... že díky, synu, ráno sa človek zobudí spotený, tak práve nevonia, preto sa ráno umývame. A ty si myslíš, že ráno voniaš? Ty sa tiež v noci spotíš a ráno sa umývaš, aby si nesmrdel... zdesený pohľad... "Nieee, ja nesmrdím, lebo ja sa nespotím... lebo ja zavčasu vstávam a zobudím sa skôr, ako sa spotím." ... a ja blbá sa roky rokúce ráno umývam... a ono stačí nastaviť budík o polhoďku skôr...
Nie sú rovnakí... jeden pridáva, druhý uberá... Šani vždy kričal na tatina TANTINKÓ... Artur kričí TATIKÓ... a chudák TATINKO aby naťahoval uši, či je to vôbec on... 😀
Išla som si naporcovať kurča... vybalila som ho z obalu, prerezala som tú kožu, čo drží pri sebe stehná a za chrbtom sa mi ozvalo pohoršené: "No mamííí, to kde sa mu ideš špárať?!?!" ... no presne tam, synu... 😀
Takto pred 5-timi rokmi sme si doniesli domov chlapčiatko... boli sme "odsúdení na doživotie" v dobrom aj v zlom... kráčame spolu životom... raz nám svieti slniečko, inokedy sa valia búrkové mračná... ľúbime sa... zlatko, verím Ti, keď mi povieš, že som tá najlepšia maminka na svete a na všetkých zemeguliach... aj keď ja si to niekedy nemyslím, snažím sa takou byť... pre nejaký dôvod sa naše cesty stretli... a možno nie je žiadny dôvod, možno je to iba "čas na lásku"...
Tak už aj Artur začína. Sedíme si v Delikatese na kávičke, kuká na tie fľaše, ukazuje, potom zadrie. "Pijooo?" ... nie, zlatko, to nie je pivo ... "Ňiňooo?" ... nie, zlatko, ani víno to nie je... a od vedľajšieho stolíka sa ozve pani - To je zrejme chlapec, keď má taký prehľad, že? ...
Dnes tak poškuľoval po banáne, čo si včera Šanko doniesol zo škôlky. "Kako baban." ... áno, Šankov banán, potom spapáte... "Aj ja baban." ... to dostal Šanko v škôlke ... "Kako koka." ... áno Šanko v škôlke ...odišiel do chodby a obúval sa ... kam ideš, Artur? ... "Aj ja koka, baban." (Aj ja idem do škôlky pre banán)
Ja som si dnes skoro cvrkla... tak sme s tetou čosi debatili, že Šani je ako taká straka, každý lesklý kamienok musí brať domov, o chytaní kúskov skla a podobných smetí ani nehovorím... a teta mi tak hovorí, že keď tam bol v zime na prázdninách, že došli z prechádzky a Šani celé mokré gate... že sa nepocikal, že nevie, z čoho to je... potom dal ruku do vrecka a celý zdesený skonštatoval, že ten krásny CENCÚĽ, ktorý si dal do vrecka, aby si ho vzal domov, nemá... no skoro som aj ja mala mokré gate...
"Mamí, chcel by som, aby mi zle vychádzali roky... aby som mal stále 5 a 6 by som mal až niekdy v 8-mich."
A že teda aby som aj na seba dačo "práskla", tak som včera na záhradu vzala foťák...bola krásne, po daždi, tráva vysoká, mokrá, cvakala som ostošesť... skalné ruže s kvapkami dažďa, zakvitnuté jablone, malinké slizniačiky na púpavách, ako sa napchávajú peľom, peľom obalené včielky, decká ako fúkajú do púpav... taaak som sa tešila... potom sa mi zdalo, že som dačo zle zaostrila, tak som si kukla snímok... z displeja sa na mňa škerilo NENÍ KARTA... takže kariéra v NationalGeographic sa odkladá na neurčito...
A aby som len na deťúchy nebonzovala... včera večer mm zachrápal v kresle... kukala som dajaký film, kde začalo plakať dieťa... mm sa strhne, pootvorí oko a že "pššššššššššššššššt" ... no, potom som ho rehotom zobudila úplne...
Tak sa nám niekde "schovala" jedna čižmička z gumákov... hľadáme poctivo... teda ja hľadám, Artur len premŕva veci a teší sa tomu, že "rozhadzujeme", no a Šani mudruje... "Mamííí, našiel som tú DRUHÚ!!!" ... nie zlatko, to je stále tá PRVÁ ... "Nie, mami, to je určite tá DRUHÁ." ... ok, zlatko, tak mi ich dones obe ... no, moje dieťa sa nedá "prešťať" ... donesie jednu, samozrejme, že tú PRVÚ a zahlási... "Pozri, že mám tú DRUHÚ, len teraz sa zase stratila tá PRVÁ." ...
Tak som dnes chalanom vyhádzala skrine a urobila poriadok... na Šaniho to nerobilo dobrý dojem, lebo som sa mu málo venovala, tak si rypkal... tak mu hovorím, že jasné, že veď som makala skoro celý deň ako slúžka a on si ešte vyskakuje... "Ale, mamííí, ty nie si slúžka, ty si predsa kráľovná." ... jáj, aké uznanie sa mi dostalo... tak mu vravím, že keby som bola kráľovná, tak by si tú skriňu upratoval sám... "Ups, a prečo ja? To by robil Artur." ... prečo Artur???... "Lebo tatino je kráľ, ty si kráľovná, ja som rytier a Artur je sluha." ... a bisťu... od zajtra je všetko na Arturovi... len nesmieme vyhlásiť vojnový stav, lebo rytier by sa nám aj z boja vyzul...
Dnes mal Artur "svoj" deň... lietal si štvornožky a výskal: "hav, wav, hauu..." všetky možné zvuky, až mi hlava brnela... tak mu vravím, čo je to tu za havinka?... odpoveď prišla v zápätí... je to totálne šialený pes... štvornožky doskákal ku mne a poriadne ma pohrýzol do nohy... sadol si a začal sa rehniť o dušu... že díky, synu...
Keď som sa ho snažila uložiť spinkať po obede, tak si začal kontrolovať dochádzku domácich... "mama" ... búvaj, mama je tu... "tatóó" ... búvaj, tato je v robote... "kakóó" (Šanko)... búvaj, Šanko je v škôlke... "Majííí"... búvaj, Maja je doma... "baba"... búvaj, baba je v robote... "hovii" (macko)... búvaj, macko už tu búva... "tutulííík" (dudlík)... búvaj, dudlík je tu v ručičke... "tutulííík pa pa"... nie, nešiel pá pá a nezačínaj s pá pá, lebo máš búvať... posadil sa a kuká na mňa... "de je"... kto?... začal sa uškŕňať a ťahať zo mňa tepláky... "čšučšu" (šušu/šuška)... ale ideš ho... no proste chlap...
Obliekal si tepláky... samozrejme, že sa jašil... takže vopchal obe nohy do jednej nohavice... rehooot... "Waaaw, to som čo urobil... a teraz som čooo??? Ešte stále som chlapec, alebo už som morská panna!!!" ... no asi porodím sasanku z toho chalana...
Tak dnes pri raňajkách vravím Arturovi, že sa zbytočne pajedí, že autíčko mu podám až keď dopapá chlebík... pochopil to po svojom - šunku si celú napchal do pusy, vyzeral ako škrečok, maslový chlebík strčil pod tatove tepláky, čo ich tato nechal na stoličke a s víťazným škrečkovo-šunkovým úškrnom predniesol to svoje "niniii" (neni/nie je) ...
Tak ďalší zub vonku... v poradí 6... ideme zo škôlky a Šani zahlási" "Som ho s Emkou vytrhol." ... Emka ti pomáhala? ... "Nie, len sa pozerala. Chce byť zubárka a ešte nevidela trhať zub, tak som jej to ukázal." ... no aká obeta...
Že aký rozdiel medzi mojimi deťúchmi... keď mal Šani 2 roky, na otázku "ako robí psík?" odpovedal "hav hav" a hlas nastavil podľa nálady a druhu psa, pritom skákal a keby mal chvost, tak aj vrtí chvostom... keď sa to isté opýtam 2-ročného Artura, kukne na mňa a s kľudom Angličana zahlási "ťeká" (šteká)... bodka... viac netreba..
Nechce rozprávať a nechce... dohovorí sa možno 10-timi slovíčkami... fungujeme na "Mama, poť (poď)." ... zavedie ma a ukáže... ale rozumie všetko a keď nie je po jeho, tak to sakra poznám... niečo ho vyľakalo ... dobehol s desným revom ... sadli sme si na posteľ, stúlil sa na mne, oprel sa a posmrkával... naraz sa odtiahol, úsmev o ucha k uchu, ďobol mi tým malým prštekom do hrude a povedal: "tik-tak"
Umrem z toho decka... vysypali komplet hračky v izbičke na zem... bordel jak sviňa... tak hovorím, že čo nebude večer upratané, vezmem metlou do vreca a letí to do kontajnera... "To ako fakt?" ... to ako fakt a ani rozprávky nezapínam, kým to nebude upratané... "Poď, Artur, upraceme si, čo si chceme nechať." ... po poriadnej chvíľke kriku a hrmotu kričí Šani z izby... "Mamííí, už sú rozprávky?" ... áno ... 20sekúnd a doletí: "Mamííí, už je úplne všetko upratané, zapneš mi rozprávky, prosím ťa? Alebo si to ideš skontrolovať?" ... jasné, že to idem skontrolovať, hádam si nemyslíš, že zapnem rozprávky bez kontroly... "Tak to ešte počkaj, to idem upratať lepšie." ...
Šani: "Mamíí, mohol by som byť dievča, keď mám dlhé vlasy?" ... grg "Pardon."... no nie, zlatko, ty by si mohol byť akurát tak pirát, tí grgajú, prdia a smrdia... "A prečo nie dievča, veď som povedal pardon." ... no ale musím uznať, ocopíkoval sa pekne, bola by z neho kočena...
"Mamííí, vieš, prečo sa bábätká rodia holé?" ... nie ... (teda viem, ale zvedavosť je silnejšia) ... "No predsa preto, aby si oblečenie nezašpinili od krvi!" ...
Šani došilel s papierikom, mal na ňom 911, čo si sám napísal... "Mamí, toto je devätstojedenásť?" ... áno ... "Ha, vtedy sa potopil Titanic." ... no ha, si o pár čísel mimo, synu...
