• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
Príspevky pre registrovaných používateľov sa ti nezobrazujú.
a uvidíš všetky príspevky!
cicimotinka
Správa bola zmenená 22. nov 2017
Cestou domov Artur pozerá na mesiac... "Mamííí, aký je to mesiac?" ... neviem, ako aký? ... "No predsa banánový! Môžem ho zjesť?" :last_quarter_moon_with_face:

(foto: https://fitshaker.sk/v-ktorej-faze-mesiaca-sa-n... )
Zobraz celú správu
(1 fotka)
cicimotinka
14. nov 2017
Máme kiahne - už hnisavé chrasty... brutálne sa snažím, aby mal čisté ruky, keď sa náhodou poškriabe, nech si tam niečo nezanesie... a čo urobí, kým vyvesím prádlo? ... naplastelínuje si nechty ...
Zobraz celú správu
(1 fotka)
cicimotinka
14. nov 2017
Čím hlasnejšie, tým lepšie... :astonished:
https://www.apost.com/sk/blog/zacnu-tak-ze-si-o...
Zobraz celú správu
cicimotinka
10. nov 2017
Dnes ráno debata s Arturom... "Mamííí, tu sú nakreslené oriešky!!! Toto je aký oriešok?" ... vlašský ... "a toto???" ... to je arašid ... "A tento???" ... to je pistácia ... "A prečo sú tu všetky???" ... to je krabica a v nej boli všetky tie oriešky, taká ZMESKA ... "Héééj??? Aj medveď je Z MÄSKA." ... :bear: :bear: :bear: :confounded:
Zobraz celú správu
cicimotinka
1. nov 2017
Len také zamyslenie k dnešnému dňu Všetkých svätých, ktoré mi tak akosi vyplynulo z kázne...
Ak máme pred sebou cieľ, je dôležité priznať si, prečo ho máme... lebo ak ho máme pre seba (lebo to chceme dosiahnuť), je dôležitá CESTA, ktorou do cieľa prídeme, lebo sami seba nemusíme podvádzať... ale ak si ten cieľ stanovíme kvôli druhým (chceme sa im zapáčiť a niečo im dokázať), je dôležitý iba ten CIEĽ a už menej hľadíme na spôsob jeho dosiahnutia... ak vôbec na to hľadíme, lebo jediné, o čo ide, je stoj čo stoj byť v cieli... aby všetci videli...
Môj cieľ - Nebo... ako mi to povedal jeden kňaz - "životopisy svätých sú plné hriešnych ľudí... cení sa hlavne snaha..." - som na ceste... raz hádam prídem do cieľa... :pray:
Zobraz celú správu
cicimotinka
30. okt 2017
Šani: "Mamííí, a prečo majú vši mená?" ... prečo by mali mať mená? ... "No lebo ujo Laco povedal, že je to vša a volá sa hnida."
Zobraz celú správu
cicimotinka
29. okt 2017
Som sa zabavila... asi o tom nikto netuší... :pizza: :coffee: :salad:
http://www.uspesne-podnikanie.sk/predavate-jedl...
Zobraz celú správu
cicimotinka
19. okt 2017
Do škôlky prišla maminka s kočíkom s bábom... Artur mi šepká: "Mamííí, kedy my budeme mať takéto bábätko?" ... chcela som naviesť Artura na lumpačinu, tak mu šepkám späť - nevieeem, musíš sa tetušky spýtať, kde sa také bábätko kupuje... Artur na mňa pozrie ako profesor na skúške, kde som sa akosi nestihla naučiť a zahlási: "Bábätká sa nekupujú v obchode, bábätká sa narodia, to nevieš?" ... radšej som sa nepýtala, čo ešte vie on... :baby: :confounded: :fearful:
Zobraz celú správu
cicimotinka
28. sep 2017
Artur večeria zemiakovú kašu... zrazu na mňa kričí:"Mamííí, Quentin (kocúr)mi strčil do taniera tú jeho špinavú ruku!" :cat: :confounded:
Zobraz celú správu
cicimotinka
19. sep 2017
Dnes je to rok, čo som ťukala do mobilu sms: Dnes ráno babička zomrela... kecali všetci, ktorí tvrdili, že to časom bude bolieť menej... dnes mám pocit, akoby to bolo dnes... chcem vrátiť čas, prísť domov, ísť do obývačky a nakuknúť do jej obľúbeného kresla... a potom ju objať a dať jej pusu na líce... a potom mať úžasné popoludnie... priniesť jej punčové guľky a žmurknúť, že to je TEN koláč, ktorý sa mi nepodaril... a potom hľadať chybu v recepte (aj keď vieme, že som to spackala ja)... ukázať jej fotky detí z posledného výletu... a smiať sa, keď bez okuliarov vidí a okomentuje niečo iné... priniesť jej kvietok a len tak sa tešiť, že sa ona teší, lebo sa už nedostane tak často von... presviedčať ju, aby šla s nami do reštiky, lebo dnes je všetkým jedno, že sa jej trasú ruky a padá jej z vidličky, nikto si nikoho nevšíma... a takto by som mohla menovať ďalej aj celý ďalší rok... veľa maličkostí by sa našlo, pretože mi je strašne smutno... nechcem vlastne nič... len ju objať a dať jej pusu na líce... babi, chýbaš mi... ľúbim Ťa... ak Boh dá, stretneme sa v nebi... griotku prinesiem...
Zobraz celú správu
(1 fotka)
cicimotinka
5. sep 2017
Ženy, prosím vás, bola tu žienka s nickom "titkovamiriam" neviem presne, ako sa to píše, ak sa nemýlim, mala albumy o Bratislave a okolí... neviem to nikde nájsť... chystáme sa do BA a chcela som sa inšpirovať, kde by bolo fajn niečo kuknúť... viete mi poradiť? dík
Zobraz celú správu
cicimotinka
5. sep 2017
“Na pozadí tajomného, na prvý pohľad temného sveta jemne žiari jej prostá, čistá a zmierená duša. Keď raz odíde, stratí sa jeden dôležitý rozmer, spolu s ňou vymrie vzácny druh ľudskej existencie. Vôňa tohto bytia ma často zastihne, keď som od nej ďaleko, vtedy svet nadobúda iný zmysel, inú pravdu a hodnoty.”

https://soda.o2.sk/pribehy/fotostory/krasny-pro...
Zobraz celú správu
cicimotinka
5. sep 2017
Žienky, prosím, čo ste z Bratislavy a okolia... Sandberg... je to iba veľké "pieskovisko", alebo sa tam dá reálne zahrať na archeológa a niečo objaviť... nečakám nič veľké, len či by to bavilo 4,5 ročného zvedavého prcka... ďakujem...
Zobraz celú správu
cicimotinka
28. aug 2017
Išli sme po diaľnici a obehli sme bus Regiojet... Artur sa spýtal: "Prečo je ten Regiojet nahnevaný?" ... prečo by mal byť nahnevaný? ... "Lebo má nahnevané svetlá." ... začala som sa smiať a Artur s úplne vážnym hlasom pokračoval: "Maminka, nesmej sa, on má naozaj nahnevané svetlá." ... no fakt má, keď sa tak kukám... :bus: :bus: :bus: :astonished:
Zobraz celú správu
(1 fotka)
cicimotinka
Správa bola zmenená 25. aug 2017
Včera sme so Šanim stretli starú známu, ktorú už asi 2 roky nevidel... prihovorila sa mu, či si ju pamätá, tak jasne, že presne vedel, kto to je... pokecali, že čo všetko už vie, pochválil sa, ako mu ide matika atď... keď sme sa lúčili, pani hovorí - veľmi ma teší, že si ma spoznal, dúfam, že aj potom niekedy, keď budeš veľký podnikateľ a stretneš ma a budem tu chodiť o paličke, že ma spoznáš... Šani sa zaškeril: "A možno už ani nebudete!" ... potom sa otočí ku mne: "Som to dobre spočítal, že, mami." ... matika by nám šla, diplomaciu ešte doladíme... :confounded:
Zobraz celú správu
cicimotinka
20. aug 2017
V cukrárni Artura zrazu napadla myšlienka - vyhrnul si tričko a holé bruško si pritlačil o studené sklo vitríny so zákuskami... jasné, že vrešťal, že to studení... :astonished: ten chalan má skrátka úžasné nápady a nebojí sa ich zrealizovať... má svoj veľký vzor... akoby ich jedna mater mala...
Zobraz celú správu
(1 fotka)
cicimotinka
16. aug 2017
Ženy, pomóc, mám cca 3kg balík mäsa a potrebujem ho rozmraziť tak cca do 3 hodín... nejaký nápad? dík
Zobraz celú správu
cicimotinka
12. aug 2017
Ženy s väčším poprsím, má Tesco podprdy 100F, 100G? Prípadne iný obchodný reťazec... ale za také normálnejšie ceny, nie že 70+€ dík...
Zobraz celú správu
cicimotinka
Správa bola zmenená 30. júl 2017
Dnes 3x Artur...

Artur pozoruje akrobatické lietadlo... "Tatí, čo to robí?" ... lieta, robí akrobaciu, to sú tie otočky... "Nijééé, to preto tak lieta, lebo hľadá vtáčikov, aby sa mal s kým hrať."

Artur donesie pierko z holuba - špinavé, pokrivené... "Tatí, to je netopierko?"

Tato dával do bazéna chlór... Artur poučuje Šaniho: "Nedáva tam ruky, tatinko tam dal orchidej."
Zobraz celú správu
cicimotinka
25. júl 2017
Žienky, ktoré objednávate cez Wish... na pc mi ukazuje celkovú sumu, teraz som to náhoddou kukla na tablete a tam to píše, že je to suma bez DPH. Mám v košíku 4 malé veci celkovvo za 38€... tak teraz neviem, je to konečná suma, alebo je bez DPH... dík
Zobraz celú správu
cicimotinka
23. júl 2017
Tato upratoval na dvore... začalo sa mračiť... párkrát zahrmelo, potom začalo pršať... rozdiel medzi mojimi chalankami sa hneď prejavil... Šani poskakoval po izbe s víťazným pokrikom: "Nestihol to, nestihol..." ... Artur utekal k vchodovým dverám, znepokojene kukal na koniec záhrady a kričal: "Tatinko môj, kde si? Si v bezpečí?" ... asi tak ... :confounded: ... hlavne, že netreba vychovávať, treba len pekne žiť a dieťa sa pridá... hold, Šani sa proste nepridal... lebo podľa neho je to nudááá...
Zobraz celú správu
cicimotinka
Správa bola zmenená 15. júl 2017
Artur (snílek): "Si na záhrade nájdem nejakú paličku a budem čarovať abraka-dabra."
Šani (realista): "To ti nebude fungovať."
Artur (vždy pripravený): "Bude, dám tam baterky." :hammer:
Zobraz celú správu
cicimotinka
13. júl 2017
Skoro mi cvrklo... len dúfam, že je to paródia... že vraj:
"Organizátoři tábora nebyli schopni zajistit ani základní internetové připojení, čímž děti ztratily prakticky jakoukoli možnost si kreativně aktualizovat své statusy na Facebooku. Místo toho byly opakovaně nuceny k bezduchému sběru neoznačených lesních plodů neznámého původu nebo k pohybu v bezprostřední blízkosti nekolaudovaných staveb agresivních mravenců." a iné hlášky...

http://www.infobaden.cz/2011/08/27/misto-prazdn...
Zobraz celú správu
cicimotinka
10. júl 2017
Ženy, vlani som tu niekde čítala článok, že ak cez prázdniny neviem zabezpečiť starostlivosť o školopovinné dieťa formou dovolenky, môžem požiadať detskú lekárku o vystavenie očr... ale už to neviem nájsť, viete niektorá, ako to presne je? dík...
Zobraz celú správu
cicimotinka
2. júl 2017
Včera na oslave u rodiny Artur došiel ku stolu: "Vypil som šampón..." ... všetky zmysly na 150%, čooo... pozerám naňho, nepení, negrcá, nereve... čo si vypil? ... "Ňo šampón, už nemám..." ... vylezie na stoličku a do pohára si naleje šampanské (detské)... fúú, že aká úľava... :tropical_drink:
Zobraz celú správu
cicimotinka
28. jún 2017
Ženy, mám otázku... kamoška prijala do firmy človeka, ktorý sa neosvedčil... mal skúšobnú dobu, nejako sa dozvedel, že ho plánuje prepustiť, tak sa rýchlo hodil na PN posledný týždeň skúšobnej... teraz že sa chystá nastúpiť späť začiatkom júla, že teda mu bude musieť dať dvojmesačnú výpovednú a trpieť ho ešte vlastne júl, august, september... len že jej niekto spomínal, že keď sa takto hodil PN, že ho po skončení PN môže prepustiť akoby ešte v skúšobnej, že sa to nejako predĺži alebo čo... neviete niektorá? ... ale prosím len reálne odpovede, nie "myslím si", aby nemala problém, že to tak nie je...ďakujem
Zobraz celú správu
cicimotinka
Správa bola zmenená 28. jún 2017
Artur nemá rád jadierka z melónov, tak ich vždy poctivo vypľúva na tanierik... dnes taká milá situácia, jeme melón, Artur príde s tanierikom s jadierkami k tatovi: "Ty papáš aj jadierka?" ... tato hlavu v tanieri, aby mu šťava nekvapkala, len zamumle "jasné"... Artur mu strčí pod nos svoj tanierik s vypľutými jadierkami a zahlási: "A dáš si ešte?" :watermelon: :watermelon: :watermelon:
Zobraz celú správu
cicimotinka
22. jún 2017
Arturovi spadla lopta k žihľave... "Mamííí, donesieš mi ju???" ... a ty si nejdeš sám? ... "Nijééé... ty choooď..." ... sa bojíš, že sa požihľavíš? ... "Aňooo..." ... tak sme sa dohadovali, a keď poprosil, šla som... podávam mu loptu, skúmavo na mňa pozerá a starostlivo sa spýta: "Si sa neožehlila?"
Zobraz celú správu
cicimotinka
22. jún 2017
Tak... ôsmy deň na cestách... obehla som autoškolu, haváriu, čistiaci stroj a zaparkovala som medzi 2 autá pri nákupnom centre... pre niekoho blbosť, pre mňa úspech... hlavne to parkovanie...
Zobraz celú správu
cicimotinka
20. jún 2017 Čítané 255x

        Keď som tu pred nejakým časom riešila, že by som potrebovala začať šoférovať, ozvalo sa tu zopár žienok, ktoré by potrebovali tiež, no nemajú odvahu začať... rovnako ako ja... “začínala“ som niekoľkokrát celých 15 rokov... až ma to donútilo tak naozaj... Možno sa vám bude zdať tento článok zbytočný, ale chcela by som povzbudiť aj ostatné “nešoférky“, ktorých je tu určite dosť...  

        Pekne od začiatku... tak som si našla prácu po 7 rokoch doma s deťmi... podmienkou bolo šoférovať... hm... vodičák mám 21 rokov, ale posledných cca 15 som “šoférovala“ asi 3x... ak sa to dá nazvať šoférovanie, keď som 2x pár metrov posunula auto... no a 1x som šla cca 2 km do práce...      

        Aby som bola motivovaná, manžel mi kúpil autíčko, malinké, 3-dverové, aby som sa všade zmestila a hlavne staršie a oťukané, aby mi ho nebolo ľúto, keď ho prípadne šuchnem tiež... môj malý zelenučký citroenik dostal meno Limetka... urobila som si dôkladný plán... najskôr kondičné jazdy v autoškole, potom učenie sa na ulici, trošku večer po meste a potom... potom naostro... škôlka a práca...    

        Autoškola... dohodla som si prvú jazdu a vôbec som nevedela, čo môžem čakať... prišlo auto s inštruktorom, nasadla som na miesto spolujazdca a šli sme na “cvičisko“... tam mi to šlo celkom fajn, až som bola prekvapená... dokonca sme šli aj do mesta a pomaličky prešli cez mesto... jupííí... bola som si vedomá, že ON má brzdu... inštruktor mi celý čas vysvetľoval, čo a ako... bolo to úplne odlišné, ako som si pamätala... a to bol kameň úrazu... všetko bolo inak... na druhú jazdu – dvojhodinovú – prišlo auto bez označenia autoškola... vodičák mám a aspoň budem vedieť, ako na mňa ostatní vodiči reagujú... ha ha (dvaja trúbili)... to už taká sranda nebola... na konci jazdy mi dal inštruktor zopár dobrých rád, povedal, že som na úrovni 9 jazdy z 15 v autoškole a smelo môžem na cesty. A nemám zabúdať na to, že POMALY a PRED SEBA... to bol totiž hlavný rozdiel v tom, čo nás kedysi učili a čo sa učí teraz... kedysi na nás inštruktor celú hodinu vrešťal: „Pridaj, pozeraj sa do spätného, za tebou sú autá, chcú ísť 60... oni majú právo ísť v meste 60... pridaj, pridaj...“ ... dnes to bolo o inom ... „Za tebou sa ti prispôsobia, keď budú chcieť, obehnú ťa, teba musí zaujímať iba situácia pre tebou, spomaľ, spomaľ...“ áno, mám zlozvyky zo starých čias... ale proste musím...                                                                 

        Tak sme jeden večer s manželom a Arturom šli na ulicu... je to taká štvorprúdovka, končí v poli (plánovaný obchvat mesta v roku nula-nula-hop-hop)... chodia tam často cvičiť ľudia aj autoškoly... a tak sme sa tam točili niekoľkí a z poľnej cesty medzi nás zrazu vybehol nejaký autiak, ktorý vôbec nebral ohľad na nás – vyplašencov... no... auto mi 2x poskočilo a skapalo... Artur zo zadného sedadla zdesene pípol: „Poďme už domov, alebo sa vymeňte.“ ... že díky, synu, nezabúdaj, že budeš so mnou chodiť do škôlky... tak som potom chodila asi 2 týždne po večeroch sama... mala som pocit, že je to fajn, hlavne rozbeh, jednotka bez plynu a podobné “vychytáfky“ potrebné do kolón v meste... no a po týždni som šla do škôlky... večer... na skúšku... 3 km... zaparkovala som pred ňou a celá šťastná (a spotená) by som najradšej tancovala na chodníku... ja som dala škôlku, hula-hula-hop!!!                                       

        A potom prišlo ráno - deň D... naložila som Artura a šli sme, bolo mi zle, mala som pocit, že budem vracať, že odpadnem, že neprídem ani ku škôlke... Šťastena asi stála pri nás... došli sme do škôlky, nikde žiaden zádrhel... a potom do práce... ďalších 27 km cez 2 mestá... 2 veľké svetelné križovatky, 6 kruháčov a jeden neprehľadný pripájací pruh v zákrute na kopci... uff... cesta tam bola ok... všade mi vyšla zelená, nikde mi to neskapalo, nič sa nestalo... nič sa nestalo??? ... bola som pyšná sama na seba... ja som to dala?... ja som to dala! ... cestou späť som sa tešila, cesta voľná, iba ja... zrazu v spätnom biela audina... nevadí, obehne ma... no... neobehla... vodič zbadal “Z“, tak sa rozhodol pobaviť... vyštartoval a dobrzdil tesne za mnou, spomalil a znovu... a znovu... pri piatom som to prestala počítať... potom vyštartoval, že ma ide obehnúť a zase zaliezol za mňa... držala som volant a opakovala som si „nevidím ťa, nevidím ťa, nie si tam, vôbec tam nie si“... nakoniec ma obehol tak, že som mala pocit, že mi späťákom urazí ten môj, ale necukla som... ešte som čakala, že dupne predo mnou na brzdu, no to už neurobil... myšičkou sa zaradil tesne predo mňa a vystrelil... že “boškam na holu ricinku, blbeček“... prežila som s dvomi deťmi obdobie vzdoru, “ja si trpezlivo počkám, kým sa vybúriš“...               Deň druhý, alebo všetko je inak... po prvom dni som bola samozrejme na seba pyšná... druhý deň začal “komplikáciou“, skapalo mi to pri odbočovaní do škôlky... v podstate sa nič nestalo, ale moje ťažko získané sebavedomie to naštrbilo... a ani Artur tomu nepomáhal otázkou: „Bola tam jama, alebo to nevieš???“ ... no ... niekde uprostred... cestou z práce som chytila traktor... trošku problém s odhadom ho obehnúť, ale nakoniec sa mi to podarilo... ďalšia skúsenosť, ďalšia čiarka vyššieho sebavedomia... no a kolóna cez mesto... uff ... 20 minút jednotka bez plynu-spojka-brzda ... och ... ako dobre, že na rovinke... ale skúsenosť to bola fajn... zase čiaročka ukazovateľa šoférskeho sebavedomia stúpla...                                                    

        Deň tretí začal Arturovou scénou pri vchodových dverách: „Ideme autobusoooom“ ... no neboj, nebude tam jama... „Nijééé, ideme autobusom!!!“ ... straaašne som sa snažila, aby sa nič nestalo, nikde to neposkočilo, neskapalo... pred škôlkou vravím Arturovi – tak ako, už to viem? ... „Ňo, si sa to naučila.“ ... že díky, synu ... cesta do práce prebehla v pohodičke... dokonca som sa kukla aj po okolí a všimla som si pokosené pole... že aký prepych... cestou späť som sa rozhodla ísť na chalupu za chlapmi... odbočujem z kruháča, že kolóna... KOLÓNA!!! nijeee... podjazd pod železnicu, bager krokom v kopci, plná čiara... celé zle... autá obiehali, až som ostala za ním ja... blikal smerovkou, že môžem... ale ako? ... akooo??? vyrazila som na jednotke, cítila som, že autíčko pýta dvojku... dokelu, dokelu, dokelu, to nedám... dám to, musím... ser na dvojku, nedáš ju tam, poď... POĎ... dusila som ho, chúďa, na jednotke... vydrž, prosím, vydrž... keď som sa dostala pred bager, dala som dvojku... skackala som, ale neskapalo... uff...  asi za 3 minútky som došla na chalupu, ruky sa mi triasli tak, že som nevedela trafiť kľúč do zámky na bráne... sadla som si na gauč a klepala sa... nikdy viac... od zajtra chodím busom... opisovala som celú tu “katastrofu“ manželovi, ten sa samozrejme dobre bavil, uzavrel to slovami „Presne toto potrebuješ, inak sa to nenaučíš!“ ... hm, no ono je to pravda, len to mohlo prísť tretí týždeň a nie tretí deň...                                        

        Deň štvrtý... áno, sadla som do auta aj nepriek tomu, že som sa včera vyjadrila, že nikdy viac... obe cesty prebehli v pohodičke... dokonca som mala pocit, že si to aj trošíčku užívam... jupííí... dala som to... a dúfam, že to dám aj ďalšie dni...                                    Deň piaty... v piatok auto potreboval manžel, tak som naháňala Artura, aby sa ponáhľal, že ideme autobusom... stál sfučaný pri vchodových dverách... „A kedy pôjdeme autom?“ ... v pondelok, zlatko ... založil si ruky v bok. „Tak ja si počkám.“ ... POTEŠILO!!!

        Dnes už mám zase ďalšie 2 dni odjazdené... zase som sa ocitla v nových situáciách, ktoré som zvládla... dnes sa naplnila moja nočná mora... rozbehnúť sa v kopčeku na ručnej... prvý neúspech, bolo mi do plaču... druhý neúspech, napadali ma desné nápady, že zavolám mužovi, nijééé, by sa mi smial... tak nie, budem tu nocovať... tak asi tiež nie... potom sa za mnou objavilo auto... ty kokos, tak znova... nepýtajte sa ma, ako som sa rozbehla, ale nejako sa mi to podarilo... taká hanba je veru silná motivácia, keď som si predstavila, že vyleziem z auta, zaťukám na okienko na aute za mnou, nahodím šteniatkovské oči: „Prosím vás, nedáte mi to na rovinku?"... no možno to niekedy budem musieť urobiť, ale dnes ten deň nebol... a zase je moje sebavedomie o kúštik vyššie... a reči, že po 15-tich rokoch už jazdiť nezačnem, sa nepotvrdili... JA JAZDÍM... a zajtra idem znovu...      

        Ženy, ktoré nad tým zatiaľ iba premýšľate a odhodlávate sa, smelo do toho... dala som to ja, dáte to aj vy...

Čítaj celý článok
Strana
z 21
Predošlá Strana
z 21
Ďalšia