Ideme okolo auta ... "Mamí, aká značka je RS?" ... Rimavská Sobota ... "Jáj, ja viem, to je to mesto, kde rýmujú iba v sobotu, napríklad že (a zabite ma, už si nepamätám, akú básničku zarecitoval...)

Môj malý skeptik... "Mamí, dnes je koľkáteho?" ... 18-teho ... "A zajtra teda bude 19-teho?" ... áno ... "Možno nebude, čo ak to zmenia?" ...

Doktor vyšetril Šanimu nohy a začal ťukať do pc... Šaniho otázka: "Tak čo si zistil, mám tie plocháče alebo nie?" ... skoro som odpadla...

Mami, máme akýsi komunikačný šum v kuchyni... Ty si povedala - zober si ten kýblik a zanes ho do izby k hračkám... Ja som počul - zober si ten kýblik, vylez naň, aby si dočiahol na keksíky na kredenci...

Dnes mi mm priniesol balík čipsov... že výnimočne, keď budem mať ten sviatok... Šani spozornel: "Čoooo? Veď nemáš narodeniny!" ... no nemám, ale v nedeľu je MDŽ, to je taký špeciálny sviatok, volá sa medzinárodný deň žien... "A to majú sviatok aj chlapi?" ... nie, iba ženy... "Pfff, a to prečo, však aj chlapi sa ženia." ... bingo...

Nedá mi nenapísať... dnes sa mi stala vec, ktorá ma šokovala... Šani chodí na výtvarnú prípravku do školy - je to normálna ZŠ, kde sídli aj súkromná základná umelecká škola... pani upratovačka ma prišla upozorniť, že do školy je zákaz vstupu s kočíkom... bola veľmi slušná, tak sme podebatili, dozvedela som sa, že sa tam stal nejaký incident (neviem aký), kedy nejaká mama nezvolila práve slušný spôsob riešenia problému a riaditeľ školy si povedal dosť... moje argumenty, že kočík nie je špinavší ako topánky nás všetkých rodičov, čo tam deti vodíme, ako aj to, že nenechám kočík s nákupom niekde pred školou, kde naň ani nevidím (minimálne 15-20 minút), že nebudem ťahať tašky a dieťa na rukách do úplne inej časti školy, lebo to nemôžem... ja viem, že debata bola na vyriešenie problému úplne zbytočná, nakoľko pani upratovačka nie je kompetentná rozhodnutie zmeniť... pani učiteľky sa k tomu postavili veľmi pekne, že budú pre Šaniho chodiť do vestibulu a povedia o celej záležitosti ich pani riaditeľke, čo si teda veľmi vážim, ale myslím, že to nie je iba "o tom", že niekto urobí niečo naviac a ochotne... zaráža ma, že na základe jedného incidentu sa paušálne zaškatuľkovali všetky mamičky s kočíkmi... že niekto na takom poste ako je "riaditeľ školy", ktorý má vedieť o individualite každého jedného dieťaťa/človeka, vydá také rozhodnutie, ktoré je úplne nezmyselné a nelogické... keby to bol nejaký maličký obchodík, kde sa s kočíkom nedá manévrovať, pochopím... ale obrovská škola? škola, ktorá má byť hneď po rodine druhou najdôležitejšou výchovnou inštitúciou?... som rada, že som Šaniho do tejto školy nezapísala, aj keď mi to bolo poradené... nech je to akokoľvek dobrá škola, nech sú tam akokoľvek dobrí pedagógovia a množstvo aktivít, žiaľ toto mne nestačí... pre mňa je dôležité niečo iné...

Ako krásne sneží... takto pred 15-timi rokmi snežili, pršalo, slniečko svietilo... všetky druhy počasia sa vystriedali, akoby bol apríl... ale že dnes to pekne začína... a to máme a pláne romantikuš prechádzku...

A je to tu... 15 rokov spolu... v dobrom aj v zlom... 🙂

Ták, prvá veta vonku... Arturovi ri zaspávaní vypadol cumlík a zakotúľal sa až pod postieľku... Artur sa posadí, nakukne a zahlási: "Topltít, de je?" (doprčíc, kde je?) Nie je to síce, čo som si predstavovala, ale poteší...

Išli sme zo škôlky a zase sme videli malé mača, čo behá po sídlisku... "Ja by som chcel takú mačičku." ozval sa Šani... aj ja, Šanko, len tatino nechce... "To vieš, to tatino musí rozhodnúť, či budeme mať psíka, alebo mačičku... možno si aj nejaké mláďatko vyberie, nejakú mladú myšku..." ... len aby to nebola nejaká mladá Miška...

Teta Maja hovorí Šanimu: "Teraz sme boli v kine, keď si bol na prázdninách, no a nabudúce pôjdeme do BÁBKOVÉHO DIVADLA." ... Šani za zatvári desne znechutene a zavalí: "Nie, tam ja nepôjdem, to sa mi nepáči, ja nie som zvedavý na STARÉ BABKY."

Boli sme v obchode... Šani sa šiel vycikať... po chvíli idem za ním... "Mami, prosím ťa, zapravíš ma, mne to v tých rukaviciach nejde." ... a cikať ti išlo? ... "No, to hej a ani som sa neocikal." ... vychádzame von a Šani ide k umývadlu... "Ešte počkaj, musím si ísť umyť rukavice." ...

tááák... a je to tu... včera prišiel ku mne, dal si prštek do pusy a povedal "TAM" ... takže pýtať jesť nám už pôjde... dnes skoro ráno robil nezbedu v postieľke, tak mu vravím búvaj... chvíľa ticha, potom sa ozvalo "TAJÍÍÍ" ... takže aj pýtať piť by nám šlo... tak už to hádam po skoro dvoch rokoch pôjde...

Tak sme sa dnes nasmiali... nakupujeme s tetou, buginka s Arturom za mnou, naraz teta vraví... "Uteká ti." ... ha ha... je zapásaný... otočím sa a skoro som odpadla... spustil nohy z buginky na zem, postavil sa, predklonil sa, zmraštil ksichtík a ako správny slimáčik zdrhal s buginkou na chbte (podotýkam stále zapásaný)... to nevymyslíš, to je Artur... 😀

#svetovydenmanzelstva tak aj ja pridám... ženy v našej rodine... Terézia - Žofia - Eva - Katarína...

Šani prišiel zo škôlky, tepláky na prdeli od farby... čo si robil? ... "Maľoval." ... 🙂 a to ritkou? aj ostatní sú takí špinaví? ... "Nie, išli sa umyť." ... no a ty si sa prečo nešiel a utrel si sa o tepláky? ... "Lebo sme maľovali na súťaž a ja by som chcel vyhrať." ... baby, do akej súťaže sa posielajú tepláky???

#retro 1925 ... moja babička a jej rodičia...

Včera som pri upratovaní našla "schovanú" za stolíkom Arturovu brčku z ofiny... aj sa mi už pár dní zdalo, že ju "nemá", ale tak neriešila som to... vyšetrovala som Šaniho, čo o tom vie... jasné, že nič... tak som pritlačila... "Tak dobre, ja som mu ju odstrihol, lebo ma parádne naštval, nechcel mi vrátiť pastelku." ... tak bacha na naštvaného Picassa...

Šani doma zo škôlky s chrípkou celý týždeň... už ma chytala ponorka, že ani nos von nemôžeme vystrčiť, stále sa len hrať chceli, lumpačili spolu aj kto vyvedie viac... tak dnes ráno kukám na neporiadok a vzdala som to... sadla som si do kresla a hovorím: Tak a ja si tu sadnem a počkám si na princa. ... Šani zbystril: "Na koho???" ... no na princa... sa tu ku mne správate ako k Popoluške, tak určite vieš, ako pokračovala tá rozprávka... prišiel princ, posadil Popolušku na koňa a zobral ju preč... Šani kuká, prvý nádych a veta: "No dobre, tak nám bude variť tatino." ... druhý nádych a dodatok: "A aj všetko ostatné robiť." ... tretí nádych a klinec: "Ale teba by aj tak nikto nechcel." ... že díky, synu...

Niekto ma budí... "Mamííí... mamííí..." ... prosím, Šanko... "Mamí, môžem sa vysmrkať?" ... jasné, prečo sa pýtaš? ... "Aby som ťa nezobudil, keď budem smrkať." ...

Ale no taaak, dajte tej zime šancu... konečne po rokoch napadol sneh a už sa idete zblázniť... čo by ste robili, keby ste žili tu http://minikiwi.refresher.sk/330-Dedina-kde-je-...

Už cca 2 týždne Šani fičí na Neberte nám princeznú... kuká to každý druhý deň, pomaly to vie naspamäť... princezná Katka ho fascinuje, aj keď ju označia za "obyčajnú mamu"... tak teraz neviem, mám si namýšľať a kúpiť si korunku?

Šankovi sa zdalo, že má veľa zbytočných omaľovánok. Tak mu hovorím, že si vezmem zajtra do školy, dám aj Majke, aj Aďke a budeme si vymaľovávať. Šaniho výchovný pohľad a hláška: "No pekne, a učiť sa za vás bude kto? Stará Blašková?" ... že díky, synu, počkaj, bude september...

Šani strašil a že to strašidlo... tak mu vravím, že to bol určite Patrik (jeho druhé meno) ... "Niééé, to bol iný Patrik." ... jáj, tá hviezdica z rozprávky Spongebob? Aj to je Patrik... "Jasné, mami, a prečo má ten jeden také divné meno? Že SLEPÝ JAK... SLEPÝ JAK ČO?" ... ha ha ha... slepý jak - SÉPIAK...

"Mamí, prečo chcel Herodes zabiť Ježiška?" ... hm, lebo sa ho bál, a ľudia, keď sa boja, tak robia zlé veci... "Aháá, on sa bál, že mu Ježiško nedonesie darčeky, že?" ...

Zapísaný, prijatý, pochválený... oznámil pani učiteľke, že má pamäť ako slon... zastavil ju, že on vie, čo má robiť, nech mu zadanie ani nečíta, že to robili v škôlke... upozornil ju, že ho nevyskúšala farby, ako mala...no hviezdil... ja len nechápem, kde sa stala chyba... veď "včera" sme doniesli domov malého prdlíka, čo ani sedieť sám poriadne nevedel a dnes je skoroprvák... to sa mu - chúďatku - kedy stalo?

Tak, nosná mandľa vonku... Šanko sa rozhodol, že bude lekárom na ORL oddelení - "Mamííí a môžem tu byť doktorom?" ... môžeš čokoľvek, synak, záleží iba na tebe... a zase sa mu v nemocnici páčilo, on je zrejme taký "nemocničný typ" 😀

Táák, prichytený pri čine... Arturovi sa proste nechce rozprávať, nie že by nevedel... skladal skladačku, takú tú kocku, kde sa vkladajú dieliky a treba hľadať správny otvor. Našiel najväčší otvor a hádzal všetky dieliky doňho... tak som sa mu to snažila znemožniť a vždy som mu kocku inak otočila... no ako chlap, nasral sa a proste si vybral jednu stranu kocky a plným priehrštím hádzal dieliky ako do krabice... tak som mu tú kocku nepozorovane otočila dierou dolu, dieliky sa poodrážali a popadali okolo... Artur na mňa kukol a zavalil: "HOO-P-TÍÍÍÍ" (do prčíc) a teraz to s radosťou používa vždy keď mu niečo spadne...