Jajáj, už sa tá materská demencia chytila aj mňa... predvčerom som sa prichytila, že idem sama z obchodu okľukou, akoby som mala kočiar, lebo skratkou sú schody... a kočiar doma aj deťmi... včera som bola u našich, kočiar odložený pod schodiskom, schádzam dolu schodmi a napadne ma - jéj, aké milé, niekto tu má taký istý kočiar ako ja... (že na ospravedlnenie môžem povedať len to, že som rannú kávu nestihla)... ale idem od našich, stojím na nástupišti, kukám, ako si Artur pyšne vykračuje s mojou tetou za ruku a hoe-dolu vozím prázdny kočiar zo zvyku... baby, berte ma do klubu... 😀