Nedá mi nenapísať... dnes sa mi stala vec, ktorá ma šokovala... Šani chodí na výtvarnú prípravku do školy - je to normálna ZŠ, kde sídli aj súkromná základná umelecká škola... pani upratovačka ma prišla upozorniť, že do školy je zákaz vstupu s kočíkom... bola veľmi slušná, tak sme podebatili, dozvedela som sa, že sa tam stal nejaký incident (neviem aký), kedy nejaká mama nezvolila práve slušný spôsob riešenia problému a riaditeľ školy si povedal dosť... moje argumenty, že kočík nie je špinavší ako topánky nás všetkých rodičov, čo tam deti vodíme, ako aj to, že nenechám kočík s nákupom niekde pred školou, kde naň ani nevidím (minimálne 15-20 minút), že nebudem ťahať tašky a dieťa na rukách do úplne inej časti školy, lebo to nemôžem... ja viem, že debata bola na vyriešenie problému úplne zbytočná, nakoľko pani upratovačka nie je kompetentná rozhodnutie zmeniť... pani učiteľky sa k tomu postavili veľmi pekne, že budú pre Šaniho chodiť do vestibulu a povedia o celej záležitosti ich pani riaditeľke, čo si teda veľmi vážim, ale myslím, že to nie je iba "o tom", že niekto urobí niečo naviac a ochotne... zaráža ma, že na základe jedného incidentu sa paušálne zaškatuľkovali všetky mamičky s kočíkmi... že niekto na takom poste ako je "riaditeľ školy", ktorý má vedieť o individualite každého jedného dieťaťa/človeka, vydá také rozhodnutie, ktoré je úplne nezmyselné a nelogické... keby to bol nejaký maličký obchodík, kde sa s kočíkom nedá manévrovať, pochopím... ale obrovská škola? škola, ktorá má byť hneď po rodine druhou najdôležitejšou výchovnou inštitúciou?... som rada, že som Šaniho do tejto školy nezapísala, aj keď mi to bolo poradené... nech je to akokoľvek dobrá škola, nech sú tam akokoľvek dobrí pedagógovia a množstvo aktivít, žiaľ toto mne nestačí... pre mňa je dôležité niečo iné...