Tak som po 15-tich rokoch sadla do auta... prvé 3 jazdy v autoškole s inštruktorom a cez víkend som šla len tak za mesto na takú cvičnú ulicu, Artur v sedačke, mm spolujazdec... všetko bolo relatívne v pohode, keď sme sa tam stretli niekoľkí "cvičitelia" a trošku sme si začali "prekážať", tak som akosi prirýchlo zareagovala a auto 2x poskočilo a skapalo... do ticha sa ozve Arturov zdesený hlások: "Už poďme domov... alebo sa vymeňte..."... že díky za dôveru, synu...