Byť mladá študentka, ktorá 2-krát otehotnie a zároveň 2-krát potratí

• Mám 18 rokov a priateľa, ktorý má 23. Sme spolu už skoro 4 roky. Začali sme spolu randiť keď som mala hlúpych 14 rokov a on 19. Sopľaňa, ktorá sa zamilovala do chlapca, ktorý študuje na vysokej škole. Naše randenie vzplanulo do jemných bozkov, nesmelých dotykov. Prišli moje 15-te narodeniny, kde sa udialo staršne veľa iných veci. Ako aj prvý sex. Stále sme sa báli, používali kondómy. Keď sme raz dostali strašnú chuť skočiť do seba ako zmyslov zbavení, nemali sme pri tebe kondóm. A tak sme to riskli naostro. Nasledoval týždeň očakávania menštruácie, no tej nikde. Tá neprišla ani druhý mesiac a tak som sa vybrala k lekárke čo sa deje. Tá ma vyšetrila, naordinovala antikoncepciu, zo slovami, že nemám pravidelný cyklus, že mám partnera s ktorým máme pohlavný styk tak je to pre mňa 2v1. Vravela som si, že fájn veď to nie je tak zlé veď mám 17, treba dokončiť školu a antikoncepcia ma chráni. Využijem to na dva spôsoby. Keď som si preštudovala všetko o tabletkách, ktoré mi boli predpísané tak sme si s priateľom užívali všetko to vzrušenie plným dúškom. No nastala niekde chyba. Ja som trošku pribrala, zväčsili sa mi prsia, občas prišla nevoľnost, no nevenovala som tomu žiadnu pozornosť. Tabletky som brala ďalej, až kým som nezačala z ničoho nič silno krvácať. Nemala som vtedy placebo tabletky, tak som sa zľakla čo to je. Bola som odcestovaná no na druhý deň som už cestovala domov prestrašená, že ihneď musím navštívať svoju pani lekárku. Keď som k nej prišla povedala mi, že som potratila. Vraj som bola v 9 týždni, keď som o ten zázrak prišla. Nevedela som o tom. Priateľovi som to nepovedala, pretožeby na mňa kričal. Uzavrela som sa na jeden deň do seba premýšľala nadtým či mu to mám povedať alebo nie. No niečo sa vo mne pohlo, že má právo vedieť o tom, že sme prišli o bábätko. Poobede prišiel ku mne, ja posadila som sa mu na kolená, rozplakala a všetko zo seba vysypala. Na prekvapenie nebol na mňa nahnevaný, až mu sĺzička vybehla. Chytil ma za bruško a tak pre seba si povedal "tu som mal možno syna, možno dcéru." Sedeli sme v tichu asi polhodinu, možno aj viac.  
• Nehovoril sme o tom. On sa o tom zveril kamarátovi, ktorému sa zdôveril o tom, že som trošku pribrala a že má pocit akoby som bola "v tom". Nejako sme sa cez to preniesli, nerozprávali sme o tom. Prešiel celý rok. Prišli moje 18-te narodeniny. Začala som brať iný druh antikoncepcie, báli sme sa čoraz menej, veď beriem tabletky. No ono to prišlo zase. Väčsie bruško, väčšie prsia. Nevšimala som si to veľmi. Mojim zvykom bolo robiť si aspoň každý mesiac test na začiatku nového blistra. Tak to bolo 22.5. Čakala som na pre mňa jasný výsledok, že tehotná nie som. No nastalo prekvapenie. Na teste boli dve trochu nejasné čiarky. Tak na druhý deň som sa vybrala k lekárke s tým "problémom" aký som mala. Ona mi to potvrdila. Test neklamal. Bola som v 5 týždni. Vypísala mi tehotenskú knižku, vysadila tabletky a zaradila do šuplíka budúcich mamičiek. Hneď ako som vyšla z ordinácie namierila som do obchodika s detskými vecami. Kupila som len jednu vec- podbradník s tým, že priateľa trochu pobavím, že je pre neho (stále sa okydá ako malé dieťa). Zabalila som mu do neho aj moju knižku. Keď prišiel ku nám podala som mu podbradník. Pozeral na to ako teľa na nové vráta. Keď uvidel knižku a prečítal všetko čo tam bolo napísané, postavil sa prišiel ku mne, kľakol si a dal mi veľký bozk na bruško. Tešil sa. Aj keď sme mladí a stále mi opakoval vetu, že on sám nemá čo jesť tak bábätko si teraz nemôžeme dovoliť. No keď tak kľačal nemyslel na to, že nemáme peniaze, že budú nám pomáhať rodičia. Nemyslel na nič, len na to čo z neho vypadlo.." Synu, dielňa už čaká na teba" to ma rozosmialo, veď čo keď to bude dievčatko.. Prechádzali dni kedy sme sa bavili a naťahovali na tom ako sa bude volať naše bábätko. Pre chlapca sme sa zhodli na mene po ockovi Tomáško. A dievčatko som chcela vybrať ja. No všetké mená, ktoré sa páčili mne, tak sa nepáčili Tomášovi. Nejako sme to ešte nechali tak. Chodila som do školy, kde prišli stresujúce dni. Málo som spala, bola som strašne vyčerpaná. Z vyčerpania som v škole odpadla. Vzala ma záchranka do nemocnice. Keď som odpadla, začala som krvácať z pošvy. Do nemocnice za mnou priletel hneď Tomáš. Keď prišiel lekár, povedal nám, že sme o bábätko prišli. Začala som plakať, Tomáš si z chuti zanadával. Nesmierne sa tešil. Videla som, že je sklamaný. No bol mi oporou.
• môj príbeh sa skončil včera 23.6. Teraz ležím v nemocnici a píšem tento článok, ktorý píšem so slzami v očiach. Nemôžem spať, tak píšem.

Dúfam, že všetko raz bude dobre a my sa spolu s Tomášom staneme rodičmi. Veľmi by sme chceli, aj keď sme mladí.