Musia deti jesť? Diel 3.

Hlásim, že sme sa prepracovali do fázy, kedy sa bábätká učia jesť samé. Poviem vám, to je akcia.

Začínali sme ovocím nakrájaným na kocky v špeciálnom tanieriku, ktorý nelieta. Má totiž naspodku prísavku. To im celkom šlo na prvý krát. Rýchlo sme prešli aj na kocky z chlebíku a paradajky, vianočku s maslom..obzory sa nám velice rozšírili. Neskutočný pocit, že môžem jesť zarovno so svojimi deťm (Nemusím im vyhladovaná závidieť každé sústo) Alebo, že pri nich možem čítať časopis! Chápete? Časopis!

Jasné, občas pozbieram z pultíku popadané kúsky (to je vlastne druhý chod), odženiem pahltného psa a pahltného Tomáša, ktorý, keď dočiahne, najprv vyje Ivuškinu misku. Každopádne, sa už aspoň raz denne najedia sami, čím získavam neskutočne veľa času naviac. Možno aj 10 minút.

No a teda, hlavná správa je, že už skúšame aj jedenie lyžičkou. Prvý pokus dopadol fiaskom, keď som podávala lyžičku Ivuške, odtiahla ruky, otvorila ústa a spýtavo na mňa pozrela. Vôbec nepotrebuje rozprávať vo vetách rozvitých na to, aby som do bodky pochopila, že mi hovorí čia robota je kŕmenie.

Druhý pokus bol úspešnejší. Tomáš vymýšľal, nechcel jesť, tak som im zvyšok obeda poskytla „na hranie“. (Keď tak na nad tým teraz rozmýšľam, to som musela mať aké zatmenie mysle..)

Princíp už chápali: treba tú podlhovastú paličku namáčať do hmoty na stolíku a strkať si to do úst, rovnako ako všetko ostatné čo sa nám dostane do rúk. To, že pri tom všetko zjedli bol iba (želaný) vedľajší efekt. Ďalšie vedľajšie efekty (neželané) boli, že špinavé boli jedálenské stoličky, v ktorých sedeli, jedálenské stoličky, na ktoré dočiahli, podbradníky, zem, psi a celé bábätká. Maľovať som nemusela, lebo tá stena aj tak pôjde preč.

Máme za sebou aj hororový olovrant. Tomáš si kvalitným pádom takmer odbil predné zuby. Krv všade, viete si predstaviť, horor sám o sebe. Neskôr dostal na večeru rožok … Bol celý červený a džem to nebol. Poviem vám, neviem, či som sa mala smiať alebo plakať keď som videla ako to upírie mláďa trhá kusy krvavého rožka.

Keď nad tým všetkým rozmýšľam, zatnem zuby a poviem, že sa z toho vlastne teším. Ďalší level – check!