Myslím že žiadny extrém nie je dobrý. My to robime aj ja. Aj sa venujeme, ale sme aj dost pracovne vyťažení. Nie že by sme samy chodili uzivat, proste pracujeme. A áno, deti si potom viac vážia čas strávený spolu. Aj keď staršia dcéra už až tak nie. Ta už radšej s kamarátkami. A nesplnili sme im nikdy čo sme na očiach videli. Všetko s mierou. Niečo áno, čo bolo prilis, to nie. Ale nemyslím, že teraz kvôli tvojmu prístupu ti neprejavuje lásku. Nie každý je taka povaha. Je v divnom veku kedy sám nevie čo chce a čo je ok, čo nie je ok, všetko je trápne a podobne. To by som si z toho asi jic nerobila, aj keď chápem, že to zamrzí človeka.

Takto ti poviem,mam 21 ročného syna a 9 ročnú. Pristupovali som k nim rovnako,ale výsledok je úplne iný. Ide to od povahy dieťaťa,tak pri dcére musím už voliť inú taktiku. Už mám odchovanec,takže mňa už tie psychologické sracky,najlepšie videjka na fb matiek,čo si myslia,že pojedla múdrosť psychológie a vychovy všetkých deti pobavia

Pri pubertakoch nevie ani čert 😅 Ty si spravila najlepšie ako si vedela. Je ta teória, že sú preto taki otrasni, aby ti nebolo ľúto keď sa osamostatnia, lepšie ako ho mat do 40 v detskej 😁

Ako vieš, že ťa nemiluje? To môže byť pubertou. A áno uči sa to tak, ako si spomenula na spodku príspevku. Človek, ktorý nedostal / nezažil lásku, tak ju bude hľadať a bude vďačný za každú aj mini láskavosť. Ten kto zažil trápenie, vie oceniť lásku.

myslím že sa to v dnešných časom s volným časom detí preháňa...
za našich čias žiadne krúžky neboli na školách - jedine fungovali umelecké školy ako klavír, harmonika, .... chodili sme do školy prvý stupeň na zmeny - takže tie krúžky ani nemali kde byť. deti sme sa zabávali samé. na ulici, na ihrisku, hrali sme sa s loptou, švihadlom ....
dnešné deti sa ani po škole nestretávajú, každý zalezený s mobilom doma - väčšinou, deti mľandravé - nešportujú, nevidíš ich s loptou, švihadlom, ulice plné áut - takže ani moc nie je kde, rodičia s deťmi behajú z krúžku do krúžku - poniektorí už od 2 rokov...
deti sú nesamostatné, nevedia sa samé zabaviť, majú všetkého plné zadky.... ale zas sú neraz omnoho šikovnejšie v mobiloch, počítačoch ako ich rodičia...
takže tu je chyba. troška myslieť aj na seba.... ale neboj sa nie si sama, tiež by som za deti aj dýchala... oni sa nám odvďačia tak, že nás dajú do domova dôchodcov... 😉

ja celkom nerozumiem čo v tvojom ponímaní znamená prejavovať lásku ... ako si predstavuješ že by malo tvoje dieťa prejavovať lásku a ako vieš že ten druhý chlapec svojich rodičov miluje ...

Neda sa porovnat ani dvoch surodencov. Nieto este "cudzie" deti.

niekedy ked das vsetko co si zmysli urobi to viac skody ako osohu

Dať lásku , ale neznamená že úplne všetko dám, čo si zažiada. S láskou treba aj určiť hranice, aby vedelo doslova , čo si môže dovoliť a "kam patrí" ( keď majú deti mantinely sú spokojnejšie). Pohladenie a vyvarovanie sa chýb rodičov ( je tiež forma lásky), kde sme boli hodne samostatní a veľmi skoro zodpovední, ale veľmi sme trpeli studených odchovom a to že nebolo toľko materiálneho je vedľajšie. To že niekto má dostatok neznamená, že žije v láske.

Od puberty vyžadovať nejakú lásku je naivné.

nerieš, musíš ty vedieť nejakými maličkosťami, či ťa má rád ( a to je hlavné )...možno je len povahovo taký, že to tak neprejavuje. Mám to doma...syn 13r nestískame sa nič také, ale viem, že na má, to cítiš.

@deti95060810 trosku zbytočne veľa hejtu, či? Moje deti chodia každý deň vonku, chodia sj na krúžky, aj do Zus, dokonca sj samé vedia prísť. A poznám v okoli veľa takých deti.

božinku môj 11ročný nič nepočujem len nechaaaaj maaaa bože pomáhaj mi 😀 stále verím že ma ľúbi len už sa nepritúli ani pusu nič joj tiež sa mi to zdá skoro že už je taký samostatná jednotka a tvrdohlavy jak jeho mater 😀

To sa nemôžeš na to takto pozerať najstaršia 9 ročná čo nás mala iba pre seba bývali sme ešte u rodičov takže ten čas na ňu bol že mega dlhý išli zuby celý čas som bola pri nej a teraz ani kúsok citu neprejaví syn 5 ten príde pochvali, obijme, aj učiteľka v MŠ vraví že je taký starostlivý a empatický a najmladšiu ešte porovnávať nemôžem 1,5

hm.. mne aj ten tvoj pristup nepride ako laska, ale ako kalkul.. dala si mu vsetko, aby si to teraz dostavala naspat.. a ked nedostavas, rozmyslas, ci si nemala radsej odopierat, aby si potom nieco dostala.. tak ako? robila si to pre neho z lasky, alebo preto, aby si za to nieco dostala? vies sama vobec, co je laska?

@reanda absolútne jej rozumiem. Dieťa v puberte sa vie správať vselijak,dokonca je schopné hocico povedať. Tak sa zamýšľa.
A to som ja mala pubertalne dieťa veľmi kľudne,ale chápem matky,ktoré sa takto zamýšľajú. Predpokladám,že o pár rokov ma to počká s prostrednou.
A ta tvoja posledná veta to cele zaklincovala

Raz ked bude dospeli,bude ti vdacni za vsetko,co si pre neho urobila. Ja mam tiez pubertakov,tiez pocit,ze si nic nevazia,ale ono sa to v istych chvilach prejavuje. Ja az teraz v dospelosti,ked si riesim psych.problemy zistujem,aky velky vplyv maju na dieta vztahy v akych dieta vyrasta.

Nepochybuj o sebe, svojej láske k dieťaťu a o láske dieťaťa k tebe.

@dannnea dnešní psychológovia síce hovoria, že deťom treba dať lásku, ale treba im dať aj hranice. Na to netreba zabúdať.
A mohla by si objasniť tie prejavy lásky, akú dostáva tvoja kamarátka a aké prejavy chýbajú tebe.

Aj mna by zaujimali tie "prejavy lasky"? skus napisat konkretnejsie a ono hlavne povahu ludi nezmenis Su proste ludia ci uz v detske alebo v dospelosti co viac prejavuju city a naopak ale to neznamena ze realne nemiluju.

@adulkam aj ja ju chapem.. tiez mam deti a tiez som sa v priebehu ich vyvoja nad kadecim zamyslala, aj zamyslam.. a predstav si, ze aj nad tym, ci ozaj viem, co je laska.. aj ked pre niekoho je asi nepredstavitelne, ze by sa zamyslel aj nad niecim takym a radsej sa pohorsi a urazi..

@reanda zaujamavy nazor....aký kalkul???
Jasné všetko do dnešného dňa pre neho robím z lásky, a nemôžem sa preto dočkať až sa mi vyserie na hlavu.
Po Tom určite každá matka túži.
Čo je na Tom kalkulativne že sa zamýšľam nad tým či môj prístup je správny??
Aby jedného dňa aj on bol milujúci rodic, vážil si maličkosti, mal dobrú výchovu...a v neposlednom rade vážil si aj svoju matku? Ja v tom kalkul nevidím.

@dannnea niekde hlboko vo vnútri ťa miluje, ale je tam puberta a hormóny a akési odstrkovane sa od matky, v tomto období. Ak si postupovala správne, tvoja výchova sa zhodnotí neskôr. Potom bude aj záležať, ako budete udržiavať vzťahy. Ak máš pocit, že príliš prekračuje hranice, tak buď viac prísna ale aj usmerní Vás spolocny čas na niečo, čo by ste mohli spolu robiť, ja neviem turistika. To si zapamätá navždy, spoločný a dobre strávený čas.

@dannnea to vidim, ze to nevidis

@dannnea ale ty nemôžeš očakávať, že raz dostaneš splatené, čo si investovala,
@reanda ti dobre píše. Ty môžeš len robiť z čistej lásky najlepšie ako vieš, dať dieťaťu lásku a hranice a dúfať a veriť, že si vychovala dobrého človeka. Všetko ostatné je na ňom a na genetickej výbave od teba a od tvojich a mužovych predkov. Lebo aj povahové črty robia veľa a genetika, výchovou vieš korigovať, ale výchova nie je všetko. Tvoj syn raz nemusí byť ani dobrý rodič, ani si možno nebude vedieť vážiť maličkosti. Ale tvoja úvaha je správna, dieťa nemusí dostať všetko, to nie je povinnosť dať deťom to, čo chcú, ale dať im to, čo potrebujú.

@0silvia0 to je pravda, dieťa vychovávam, aby raz z neho bol mladý muž , schopný sa o seba postarať a vyletieť z hniezda, aby mohol robiť niečo čo ho baví. Záväzok na 25 rokov, aj s vysokou, ale potom ho nechať ísť. Tiež nečakám " vrátenie" , ale rozvíjať vzťah aj v tomto období dospelosti je fajn.

@lion777 ja na zaklade toho, co pozorujem vo svojom okoli, vidim, ze nie je to o tom, kto sa detom ako venoval, ale zalezi to na viacerych faktoroch. A hlavne je neocakavat, z nenaplnenych ocakavani su zbytocne frustracie.
Ked sa spatne pozriem na svoju vychovu, kopu veci by som riesila inak, ale robila som ako som v tom case vedela. Hoci deti mam obe uz dospele, vztahy mame ok aj deti funguju ok

@0silvia0 áno očakávania sú ilúzie.

@dannnea kolko ma rokov? Nejakym sposobom ti rozumiem. Snazis sa ako matka a mas pocit, ze ta energia ti niekde unika a nevracia sa. Pobav sa so synom,ako sa maa ci je vsetko vporiadku, ci je spokojny. V akej skupine kamaratov sa ohybuje,? Nevyciciava, nemanipuluje ho niekto?
Moj maly bol pod vplyvom spoluziaka, vzdy si od nasho vsetko zobral bez vdacnosti alebo oplaty, naoko bol mily, ale v skutocnosti manipulativny, pasivno agresivny. Kym som na to dosla, co sa deje, tiez som mala taky pocit, ako ty, ze sa moja energia niekde straca, ani nie laska, ale vynalozena energia. Ten spoluziak bol pre nas stelesnene zlo aj so zazemim, z ktoreho pochadza. Velmi tvrda zivotna skuska pre nasho.