Clanok, ktory vysvetluje, preco su deticky v prvych troch mesiacoch take placlive!!!

Ludske dieta sa rodi velmi nezrele oproti mladatam inych druhov, preto, lebo nase prezitie nezalezi od toho ako velmi budeme vediet utekat pred nebezpecenstvom, ale od kvality a velkosti mozgu. Keby sa rodili deti s mozgom uz uplne vyvinutym, nedali by sa porodit. Novorodenec ma mozog vyvinuty na 25% a kompletny vyvin prebieha pocas prvych 5 rokov zivota. Preto najma prve 3 mesiace je vhodne povazovat skor za stvrty trimester, kde sa nase mlada stale dovyvijava. A na to, aby sa adaptovalo na nove prostredie rychlo a bez stresu je potrebne imitovat vnutromaternicove prostredie ktore pozna co najviac. A aj potom mu poskytovat vela vyzivujucich telesnych kontaktov, ktore najviac ovplyvnuju strukturu nasich mozgov a fungovanie hormonalnej sustavy.
Dieta ma po narodeni pripravenu dokonalu sadu reflexov na prezitie. Nic ho nemusime ucit. Vie presne co ma robit. Tak je to s placom a rovnako tak s upokojenim, ked mozog zaznamena, ze je opat vsetko v poriadku.
Ako to vyzeralo v brusku?
1. tma 
2. teplo
3. tesno
4. neustaly monotony sustavy zvuk nasho srdca a prudenia krvi
5. stale pohojdavanie s rytmom nasich pohybov.
a co s tym?
1. nevystavujme dietatko ostremu svetlu. Jemne, tlmene svetlo mu robi dobre.
2. 37 stupnov je jeho prirodzena teplota, nebojme sa, ze sa prehreje. Doprajme mu dostatok teplucka, aby mohlo mliecko minat viac na rast, tvorenie tukovej vrstvy a na vyvin mozgu, nie na "kurenie".
3. tesne baleneie do perinky, kuklicky, satky, ... detom robi naozaj dobre.
4. jemny, tichy zvuk nasho hlasu, monotonny spev, opakovanie ššš, ššš, hudba so zvukmi mora t- o vsetko pomoze imitovat zvuky z bruska.
5. nosenie, alebo jemne pohojdavanie na rukach.

Čo nerobiťČo robiť
 
 Spomedzi veci,  ktorým by sme sa mali v období vývinových neplynulostí dieťaťa v rodine vystríhať, treba spomenúť tie, ktoré súvisia priamo s neplynulosťami- tzv. rečové správanie-  ale aj tie, ktoré súvisia celkovým správaním prostredia  a s neplynulosťami súvisia často iba nepriamo.Vášmu dieťaťu môžu v tomto období pomôcť  nielen rešpektovanie tzv. negatívnych  rád (čoho sa vystríhať) ale aj  pozitívnych pokynov: čo konkrétne s dieťaťom robiť.XX Nevyvíjajte na dieťa časový nátlak
  Poskytnite dieťaťu dostatok času na rozmýšľanie, prípadne na odpovedanie
 X Nedeklarujte neprimerané očakávania
 Vysvetlite dieťaťu ak nemáte momentálne čas
 X Neprerušujte zrakový kontakt
 Naučte sa skutočne počúvať, čo vám dieťa chce povedať
 X Nemajte "zatvorené" alebo odkláňajúce sa držanie tela pri rozhovore
  Ukážte dieťaťu, že ste tu pre neho a ukážte mu,že ho ľúbite a príjímate bezpodmienečne – take aké je 
 X Nedávajte vo svojej reči najavo netrpezlivosť, nepokoj
 Chváľte dieťa čo najviacX Nevyžadujte direktívne od dieťaťa rečový prejav
 Odstránte situácie, ktorých sa dieťa zjavne bojíX Neprerušujte dieťa v reči
 Zabráňte, aby sa dieťaťu niekto posmieval  X Neupozorňujte dieťa na neplynulosti v reči - neopravujte ho, nežiadajte od neho, aby sa najskôr nadýchlo a až potom hovorilo a pod.
 Vyhýbajte sa prílišnému rozrušeniuX Netrestajte dieťa za neplynulú reč
 Dôležité rozhovory realizujte v neprítomnosti dieťaťa
 X Neanalyzujte jeho rečový problém
 Dbajte na to, aby dieťa malo pomerne stály denný režimX Nehovorte o komunikačných problémoch dieťaťa v jeho prítomnosti
 Informujte ostatných členov rodinyX Nerozprávajte sa s dieťaťom v cudzom jazyku v období vývinových neplynulostí
 Buďte správnym rečovým vzorom
  Spomaľte svoju reč
 
  Uľahčite dieťaťu hovorenie
  Aplikujte do komunikácie tzv. výmenu rolí.
  Rozvíjajte reč dieťaťa - čítajte, rozprávajte riekanky, príbehy

Zdroj:www.centrumdisfluencie.sk

Prečo sa maďarské deti nedokážu naučiť slovenčinu? (2. časť)

ŠKOLA

DECEMBER 19, 2013

Základné problémy výučby slovenského jazyka na ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským

Pokračovanie článku: Prečo sa maďarské deti nedokážu naučiť slovenčinu? (Základné problémy výučby slovenského jazyka na ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským) 1. časť

Prvé hodiny slovenčiny v maďarskej triede

 Deväť myšlienok Naomi Aldortovej

1. 1.      Dieťa má pravdu. Nech už robí čokoľvek, má na to pádny dôvod. Opravovaním v ňom vyvolávate pocit zlyhania. Podstatné je nájsť pravú príčinu jeho konania a tú napraviť. Spravidla za ňou stojíme my – väčšinou sme dieťa niečo nevedomky naučili alebo máme nerealistické očakávania. Dieťa je naše zrkadlo.
2. 2.      Poslušnosť nie je naším cieľom. Znamená totiž, že dieťa sa bojí. Možno robí dobrú vec, ale zo zlého dôvodu. Bojí sa trestu, našej zlosti alebo toho, že príde o našu lásku. Poslušné dieťa môže neskôr počúvať kohokoľvek, napríklad vodcu gangu. Naučí sa počúvať iných, a nie samo seba. Človek by mal niekedy počúvať iných ľudí, ale mal by sa vždy najskôr poradiť sám so sebou a vedieť sa rozhodnúť, koho a kedy počúvať.
3. 3.       Naším cieľom je, aby bolo dieťa nezávislé, aby v každej chvíli cítilo: To, ako sa cítim, je správne. Tento pocit sebadôvery budujeme tak, že reagujeme na jeho potreby. Nemusíme sa obávať, že neskôr bude robiť veci na úkor iných ľudí, alebo že sa o druhých nebude starať. Naopak, pre dieťa, ktoré sa cíti nezávislé a dôveruje si, je oveľa jednoduchšie všímať si druhých a starať sa o nich.
4. 4.      Spokojné dieťa sa správa dobre zo svojej vlastnej slobodnej vôle. Na to nepotrebuje príkazy, zákazy a napomínanie, potrebuje len, aby boli naplnené jeho základné potreby, ktorými – okrem tých fyzických – sú bezpodmienečná láska, možnosť sebavyjadrenia, emocionálna istota, samostatnosť, moc nad sebou a sebavedomie.
5. 5.      Ľudia sú zo svojej podstaty nezávislé bytosti. Keďže ovládaním ideme proti tejto prirodzenosti detí, vytvárame agresivitu a vzdor. Niektoré deti tým privedieme k vnútornej rezignácii a vytvoríme v nich pocit uzatvorenia, neistoty a neschopnosti dôverovať sám sebe.
6. 6.      Naším cieľom je, aby deti boli šťastné. Snažíme sa ich toho čo najviac naučiť, aby toho čo najviac dosiahli a čo najviac mali, a potom mohli byť šťastné. Na tom nie je nič zlé, oveľa dôležitejšie však je naučiť deti byť šťastné hneď. Nezávisle od toho, či dostanú to, čo chcú, alebo sa im niečo podarí. Aby boli schopné BYŤ. Naučme ich radšej BYŤ, než ROBIŤ a MAŤ.
7. 7.      Ak dieťaťu pomáhame, v skutočnosti ničíme jeho sebaúctu. Hovoríme mu tým: Ty to nevieš. Ja ti to ukážem. Ja ti pomôžem. Dávajme deťom také projekty a aktivity, ktoré zvládnu samy. Nie príliš ľahké, ale ani nie veľmi náročné, aby ich odradili alebo aby pri nich potrebovali našu pomoc. Ak vidíte, že na niečo nestačia, je lepšie vybrať im niečo iné, než im pomáhať.
8. 8.      Chválenie ničí sebaúctu a je druhom manipulácie. Ak dieťa chválime, chceme, aby niečoho robilo viac. A ono to funguje, ale opäť zo zlého dôvodu – chce získať našu lásku. Učíme deti byť závislé od mienky druhých ľudí. Tento prístup vnáša do života neistotu.
9. 9.      Sloboda nie je povolenie robiť čokoľvek. Dať dieťaťu moc nad samým sebou neznamená dať mu moc nad rodičmi a ostatnými ľuďmi. Pretože to je pre dieťa príliš veľká moc, ktorá ho frustruje a oslabuje. 

Veľká kniha reči tela (autori Allan a Barbara Peasovci)
Štúdie odhaľujú súvislosť medzi dojčením a pravdepodobnosťou že jedinec sa stane fajčiarom.Deti odchované na fľaši tvoria veľké percento fajčiarov v dospelosti,hlavne tých najzarytejších vyznávačov tabaku,a platí,že čím dlhšie bolo dieťa dojčené,tým menšia pravdepodobnosť,že bude fajčiť.
Dojčené deti získavajú pocit pohody a citového vzťahu z prsníka,čo fľaša nedokáže poskytnúť,a tak tí,čo poznali len fľašku,hľadajú neskôr iné činnosti spojené s cicaním.Pre fajčiara je cigareta tým,čo pre dieťa cmúlenie prikrývky či palca.
Z detí odchovaných na fľaši sa až s tri razy vačšou pravdepodobnosťou stanú fajčiari než z dojčených detí.
Fajčiari si ako deti často cmúlali palec,boli oveľa neurotickejší ako nefajčiari.
Túžbu cicať a cítiť si bezpečne si dojčené deti uspokojili v detstve,no tí,čo poznali len fľašku,nie.

Ako prežiť obdobie vzdoru?

Poslušné a milé dieťa je snom všetkých rodičov. No rodičovstvo nie je prechádzka ružovou záhradou a deti nám vedia pripraviť aj veľmi horúce chvíľky. V čase približne medzi druhým a tretím rokom života sa objavuje u dieťaťa tzv. obdobie vzdoru.

Vtedy si dieťa začína uvedomovať svoju samostatnosť a pokúša sa presadzovať svoju vôľu a svoje požiadavky. A robí to často (pre rodičov) veľmi nepríjemnými spôsobmi.

Hádzanie sa o zem, záchvaty hnevu, vzdorovité odmietanie všetkého, vytrvalé „nie“ na všetky vaše požiadavky či návrhy, to všetko sú znaky tejto nie veľmi príjemnej fázy vývoja. V tomto období väčšina rodičov prežíva pocity zúfalstva a bezradnosti. Ako vlastne záchvaty vzdoru a hnevu u svojho dieťaťa riešiť? A ako toto obdobie prežiť?

Bitka nič nerieši
Napriek tomu, že pri takýchto záchvatoch hnevu a vzdoru by ste možno najradšej pristúpili k nejakej tej „výchovnej“ facke, nerobte to. Bitka nie je príliš užitočným pomocníkom pri výchove, rovnako ako krik. Dieťa v tejto fáze vývoja zisťuje, kde sú jeho hranice a skúša, čo všetko môže dosiahnuť. Vašou úlohou je určovať mu tieto hranice a ukázať mu, že hnevom a nevhodným správaním nedosiahne všetko, čo chce.

Ak sa uchýlite k bitke, vaše dieťa to môže viesť k agresívnym prejavom a bitiu iných. 
Je mnoho spôsobov, ako riešiť krízové situácie, keď sa vaše dieťa nachádza v období vzdoru. 
Pokiaľ však budete všetko zakazovať a k dieťaťu pristupovať príliš autoritatívne, potom sa môže búriť ešte intenzívnejšie. Nenapomínajte a nekarhajte ho za každú maličkosť, snažte sa nad niektorými nie veľmi vážnymi vecami radšej povzniesť.

Materské mlieko je ...

· najideálnejšou stravou v prvom polroku života

· „očkovacou látkou“ chrániacou pred nákazlivými chorobami

· „liekom“ chrániacim pred vznikom alergií

· „liekom“ chrániacim pred rozvojom civilizačných ochorení v neskoršom veku

· „elixírom múdrosti“ podporujúcim rozvoj mozgu dieťaťa