Ahoj,nas corona ovplyvnila v tom dobrom,ze muz je doma,tak sme vsetci spolu,ale na druhej strane,mne chyba spolocensky zivot,chybaju mi kamosky,celkovo chodit na ihrisko a deckami a podobne. Co mi to prinieslo? Asi nic specialne,skor by som to brala ako taky varovny prst pre cely svet,ze to zdravie je ozaj najviac a ze
dosť zle, práca chýba, navyše som doma sama, kedže druhý člen rodiny pracuje aj teraz. V takejto situácii nie je dobré mať veľa voľného času a nad všetkým premýšlať. A čo si odnesiem? Ja nejdem radšej dávať veľkolepé vyhlásenia ako si budem vážiť rodinu, slobodu, zdravie atd, lebo mnoho ľudí to píše ale či si to naozaj budú vážiť a či im to vydrží dlhšie ako dva dni ukáže potom až návrat do bežného života.
doplnim- a ze uvidime,ako to bude,ked sa to cele utrasie. Nas ako rodinu to velmi nezasiahlo,len mi je tak divne smutno,led vidim tie prazdne ulice..
Uprimne citim zlost. Ci to niekto vymyslel alebo to je z toho, ze tam ti ludia jedli netopiere ci co zver. Ale som nahnevana. Lebo tym trpi mnoho ludi a mnoho zomrelo. Sme zavreti doma uz 3t.vonku krasne a kazdy den syn place, ze chce ist von ale neda sa kedze som s dcerou chora a muz robi. Ale aj keby tak max niekde mimo ludi. A on zboznuje ihriska a hrat sa s detmi. Muz chodi do prace so strachom, ze koho stretne a ci sa nenakazi a potom aj nas. Chybaju stari rodicia, navstevy u nich. A je toho viac
Ja sa cítim fajn, snažím sa zobrať si z toho, čo nám život priniesol, nieco pozitívne. Ze sme potrebovali spomaliť a mame teraz šancu... Spomaliť, užiť is seba navzájom
Strach necítim, čo ma prísť, príde.. Aj keby sme sa nakazili, zvladneme to 😀🤔paralenu mame dosť
@petulda333 ja citim zlost na nezodpovednych ludi "sak mne sa to nestane, ja neochoriem", ktori to roznosili kade tade po svete 😒 ... uz v casoch, ked vedeli, ze ten virus sa rychlo siri mali stale potrebuje cestovat kade tade, lebo milion dovodov (nepoviem tie naozaj dolezite dovody ako praca, myslim tie volnocasove dovody) a nakoniec z toho prvy nakazeny este vyjdu najlepsie, lebo maju najlepsiu starostlivost, zatvoria a otestuju hned celu rodinu aj vsetkych a na ostatnych potom sa uz kasle...
@ayanamirei no aj na tych samozrejme. Ako karantenu zvladame zatial dobre aj ked som uz dost unavena, ale celkovo ked sa zamyslim, citim zlost.
Poznala som len pondelok a piatok.Je cas zastavit sa.Zostala som tuna uplne sama poplacem si ale aspon cez videohovor sa vidime a zatial sa to da.Nemyslim si ze sa to len,,tak vyskytlo,,Tajne sluzby ani v pate nemame co sa deje a my sme len cestovanim rozniesli nieco s cim sa ratalo.Zasa ked vidim aky dopad to bude mat😪na vsetkych.Jedine plus vidim ze sa planeta cisti a hadam si uvedomime ze nasim detom musime zanechat viac ako odpad
zo začiatku zle... nakoľko mám cukrovku... a viac ako 42r,kr. skupinu A, čo má najväčší predpoklad, do toho dalšie ochorenia, ktoré sa mali teraz tiešiť operačne.. ale nedá sa.. som vdačná za každý deň, že sme zdraví, síce už 3 týždeň v karanténe, áno 3 týždeň... čo má prísť, príde... najskôr bol hnev, strach.. teraz pokora a vdaka, vždy môže byť horšie..
Aj ja pridám svoj pohľad,nech sa len nepýtam🙂 taktiež sme doma už dva týždne v dobrovoľnej karanténe (nie necestovali sme nikam,ale som zdravotník a ešte pred voľbami sa to už dosť intenzívne riešilo aj keď tu ešte "nič nebolo" a rátala som s tým že je to otázka času). Zatiaľ je nám doma dobre, manžel má homeoffice, máme veľký dvor takže zatiaľ sa dá byť aj vonku. S ľuďmi som sa za ten čas stretla raz, teraz vo štvrtok keď som už musela do obchodu tu u nás v obci. Čiže izoláciu máme dobrú. Chýba mi neskutočne rodina to je fakt, sme takí že sa navštevujeme stále, ale aspoň tie videohovory to istia. Hnev zatiaľ cítim najväčší na to,že sa málo testuje, to je vec ktorá mi najviac vadí. Som zvedavá koľko to bude trvať a ako to celé dopadne, isté je že dôsledky budú zlé. Ja som večný optimista a na svet pozerám cez ružové okuliare ale v tejto situácii to nejde. Musíme z tohto vyťažiť čo najviac pre naše dobro...aspoň ten čas čo teraz máme 🙏 držme si prsty
Ja som sa so situáciou vyrovnala tak, že sme sa potrebovali zastaviť, urovnať priority, začať skutočne vnímať a počúvať svojho manžela /partnera a svoje deti. Aj 🌏 nám dala najavo, že ju nemôžeme devastovať akoby po nás prišla potopa.