na deti nekričim a vždy som mala hyper romanticku naivnu predstavu že to tak bude , že stačí požadovanu ulohu viac krát opakovat alebo len mierne zdvihnut ton
hahahahaah
do reality ma zobudli puberták, reaguje len ked zvriesknem , ma v paži , puberta, čo od neho vôbec chcem 😍😀 ale tak prežijeme nebude v nej večne a my sa vratime do normálnych zvukov
ovela viac ma vyčerpáva hekanie pri suložení susedy,keby také v norme neriešim ale seriozne vrieska to si len povzdychnem však len hekaj pridu deti naučiš sa potichu 😂😂😂ps: už sme mali pokec zabralo to na mesiac ,takže teraz idem od zajtra metoda ked budu mat flam - podotykam že to neriešim že je flam chlasce sa a podobne proste ..- tak ráno pekne píštalka a budem budiť akože svoje detičky , uvidíme kto prvý sklapne 😂😂 tolko k momentálnej emocionálnej vyčerpanosti z kriku

Prečo by som na ne kričala? Som ich sprievodca, nie diktátor, ich vždy usmernujem .

@sara07 páči sa mi váš postoj k puberte, že nej nebude večne a opäť sa vrátite so normálnych zvukov 😄🤝 no, susedia, co dodať, sú rôzni 🫨

@mooonika1975 veru, súhlasím, sme sprievodcami našich detí. Veľmi ma teší v mene vašich detí, že na nich nekricite 🙂 u mňa je krik znakom, že som nevyspata/hladná /vyčerpaná /nevládzem a potrebujem si dobiť baterky, postarať sa aj o seba. A vidím, ako ms ten krik potom ešte viac vyčerpáva. A nechcem kričať. Samozrejme. 🌷

@domcik131 ja som si ešte pred narodením deti povedala, že chcem byt dobrý rodič, som aj učiteľka, som známa tým že jediná nekricim . 🤪

Ja som prestala kričať na deti po 3. dieťati. Predtým som od nich mala asi nereálne očakávania: že sa budú správať "dospelo", reagovať "logicky" a ovládať sa. Hahaha... keď sú už tri, už dávno ma prečíslili. Niekto tu na koníkovi písal "nekričte na deti, naučte sa šepkať - je to strašidelnejšie". Tak ja im poviem už len jasne - sú to teda pomerne empatické dievčatá - pozrite, dievčatá, som unavená, hladná, je tu bordel. Za posledného pol roka zrazu obrat: mama, tu máš jedlo, vodu, mama, my to upraceme. Ony zistili, že tiež nám bude všetkým lepšie, keď budú spolupracovať 🙂

Tak ja aj zakricim a nemám pocit, že som z toho v strese a ani deti..naopak až vtedy konečne precitnu, že od nich nich niečo chcem a staršia má aj tak večne slúchadlá na ušiach😀

@basska_b - zaujal ma vyraz precislit. Je to doslovne prelozene angl. outnumber. Lenze nas vyraz je prevysit poctom. Precislit, resp. Precisllovat znamena zmenit cisla. Moze to byt napr. pri domoch.

@sara07 🤣👏

Dcerka sa zvykla stazovat, ze ju nelubim, lebo kricim (to som vydedukovala z tej toddlerskej reci...). Vzdy som mala predsavzatie nekricat, ale som dost hlucna, tak obcas nieco poviem hlasnejsie. Ale fakt som si zacala davat pozor, a ona furt, ze kricim... Potom mi doslo, ze jej vadi, ze kricim na muza (na nu kricim fakt minimalne) :D :D Nuz, tak u nas sa krici inde :D

@mooonika1975 k tomu len dodám že mi máme na škole len jednu takú čo ju máloktoré dieťa má rado, volajú ju ukričaná 😂

@dahra Hej, asi je to taka doslovna pozicka z anglictiny - ja to mam od nejakych hokejovych komentatorov 🙏🏻😬 lebo zas som nenapisala, ze deti ma precislovali

Mala by som to dať vytlačiť a hodiť susede do schránky... Blačí po troj a päť ročných deťoch ráno o šiestej a ešte o 10tej večer... Dnes jednému z nich zakričala "prečo si sa ty vôbec narodil" smutno mi je z toho. A keď ju človek vidí vonku, tvári sa ako najmilovanejšia mamička, myslí si, že ju asi nikto zo susedov nepočuje...ach

@dolce__vita och, vždy ma zamrzé, ked počujem takéto prípady.....deťom hovoriť "prečo si sa ty vobec narodil" 😢 🤐

Rodič, ktorý kričí a iným spôsobom vynucuje od dieťaťa , čo chce, úplne zlyhal vo výchove. Dieťa nesmie byť svedkom kriku, zvady a pod. A už vôbec nie kriku na seba. Dochádza u neho k vážnym psychickým problémom ako strata sebadôvery, nedôvera k rodičom a okoliu, hľadanie úniku mimo rodiny s neskoršími následkami najmä v škole. Nerešpektovanie autority, robenie si čo chce, ubližovanie iným a horší prospech sú následkami prístupu rodiča k dieťaťu od útleho veku. Časom ten rodič stráca u dieťaťa akúkoľvek úctu, rešpekt a rodič môže vrieskať koľko chce, dieťa ho má v paži. Žiaľ ponesie sa to s ním aj neskôr. Neakceptácia rodičov prerastá v neakceptáciu učiteľov, neskôr nadriadených v práci a to prináša problémy v celom živote. Výchovu je potrebné viesť vo vzájomnom rešpektovaní sa, vzájomnej úcte a hlavne na základe absolútnej dôvery. Dieťa má rešpektovať rodiča a vážiť si ho nie pre vynucovací krik, ale aby nestratilo dôveru rodiča, aby rodiča nesklamalo. Na tom musí dieťaťu od malička záležať. Čím je staršie, tým viac tomu chápe a urobí všetko preto, aby nestratilo dôveru rodiča. Mala som 3 deti, ale zvýšený hlas, nedajbože krik, to sa u nás nepoznalo. Puberta, to je len zámienka rodiča, ktorý nezvládol výchovu. Je to obdobie, kedy dieťa sa odváži odskúšavať, čo môže, ak chce robiť rodičovi schválnosti a vracať jeho správanie k nemu. Je to prejav určitej nakopenej nenávisti k rodičom. V rodinách, v ktorých sa vychováva na vzájomnej dôvere, pubertálne správanie nepoznajú. Deťom veľmi záleží, aby rodičov nesklamalo. Taktiež aj v školských výsledkoch. Bez problémov nosili domov jednotky, z ktorých sme sa spoločne tešili a takto to šlo u všetkých troch až do promócií a bola to radosť celej rodiny. Vzájomnú úctu a rešpekt prenášali aj do vzťahu medzi sebou. Nikdy sa nehádali a nebili. Ale tých vysvetľovacích debát bolo neúrekom a občas arbitrom sme museli byť aj my, aby sa nezhody vysvetlili správne. No žiaľ mnohý rodičia si z domu priniesli niektoré zlozvyky ako vynucovanie poslušnosti krikom, vreskom, bitkami, a pod. Takým by bolo treba deti odobrať. Dieťa je citlivá duša a takýmto prístupom dieťa rodičia psychicky týrajú.

K tým známkam len toľko: naše školstvo hodnotí schopnosti žiakov podľa známok a tak to dieťa aj zaškatuľkuje. Dôležité je dosiahnuť určitú úroveň vzdelania, aby v budúcnosti nechýbalo k dobrému zamestnaniu. Zamestnanie nie je len o peniazoch, ale o sebarealizácii a tým aj o spokojnom živote. Čím vyššie vzdelanie, tým istejšia práca. Žiaľ, v tejto dobe, najmä v mestách vzdelanejší dávajú pocítiť menej vzdelaným určitú nadradenosť, ktorá zle padne. Pojem "roboš" sa často vyskytuje. Nedávno na križovatke došlo k menšej kolízii, chvalabohu bez zrážky. Jeden vodič vystúpil a rozhodol sa to s druhým vykonzultovať. Keď prišiel k autu druhého a uvidel, že ten druhý vodič je v montérkach, začal mu nadávať do smradľavých robošov, ktorý má dutú hlavu a odporúčal mu s tou dutou hlavou, s ktorou sa zmohol na smradľavého roboša ísť kydať hnoj a nesadať za volant. Možno ten roboš zarobil omnoho viac ako ten druhý, ale označkovanie mu ostalo. Podobných výstupov som zažila veľa. Bolo mi nepríjemné, keď som nastúpila do veľkého výťahu v bloku, v ktorom nás bolo asi 6 a pristúpila stará suseda, ktorá sa nám pozdravila. Iba ja som sa jej odzdravila. Tí mladí nič. Keď vystúpila na nižšom poschodí, dvaja sa do mňa pustili, prečo som sa jej odzdravila, veď to bola iba obyčajná predavačka v minulosti a ponížila som svojim odzdravením všetkých slušných ľudí v bloku. Nepomohol ani argument, že aj ona je slušná, bývame tam spolu už vyše 50 rokov. Odpoveď bola: " Ale je to obyčajný roboška". Spoločnosť žiaľ speje k rozdeleniu nie vždy podľa vhodných kritérii. Ostáva už len spomínať na časy, kedy sa pristupovalo ku každému rovnako, každý si každého vážil bez rozdielu na vzdelanie. Hlavným kritériom bola slušnosť a pracovitosť.