Krásne ale ťažké - aj také vie byť dojčenie

Sama tomu neverím ale áno. Práve som sem pridala svoju foto ako kojím! Ja! 😀 Je svetový týždeň dojčenia a teda aj ja by som sa s vami rada podelila o svoj “príbeh” spojený s dojčo-kojčo obdobím. Moje druhé kojo obdobie práve prebieha a je oveľa lepšie ako to prvé s Liliankou. Keď tak nad tým rozmýšľam posledné 4 roky striedavo tehotniem a kojím 😀 

Už počas prvého tehotenstva som bola presvedčená o tom že budem dojčiť. Vedela som že to chcem a že pre to budem robiť všetko. Myslela som že som pripravená ale pravdou je, že som sa veľa vecí učila až “za behu”. Pri Lilinke som si prešla všetkým čo môže žena s prsníkmi a mliekom zažiť, teda až na zápal prsníka -našťastie! Mlieko neprichádzalo ani na 5 deň po pôrode a rady sestričiek z novorodeneckého - že je to celé v hlave ako si nefugovali - ale Pán Boh zaplať aj za to 😀 Lia dostala silnú žltačku, ja som dostala v nemocke zjeb za to že je dehydrovaná a namiesto UM jej na moje veľké prosby podali aspoň vodičku. Našťastie mi internet a kamaratky poradili senovku a benedikt a tak som sa začala dopovať. L nemala problém s prisatím sa, bohužiaľ moje bradavky mali problém so svojou novou funkciou a akosi nevedeli prepnúť z režimu “na okrasu” do režimu “jedlo”. Vytvorili sa mi ragády a dojčenie ma bolelo tak, že ma pri každom prisatí pichalo až v ušiach. Dojčenie by bolieť nemalo, mňa však prvé dni bolelo tak že som plakala. Boli chvíle keď som to celé chcela vzdať a prejsť na UM ale nakoniec sa nám s L podarilo zosúladiť, bradavky sa zahojili, mlieko sa rozbehlo, prsia ma síce boleli a nalievali sa, ale dieťatko bolo konečne sýte a ja som bola spokojná. Potom prišli zuby, dojčenecký štrajk celkovo 3x, odmietanie prsníka cez deň a dojčenie sa najmä v noci… keď sa na to pozriem spätne  čudujem sa sama sebe že som s tým nesekla a čakala do samoodstavenia (v 15m) 

(Ne)podpora okolia 

Do toho sa mi ušla absolútna nepodpora zo strany blízkej rodiny. Otázky prečo tak často dojčím, prečo ju vkuse prikladám, prečo zo seba robím živý cumeľ, prečo toľko plače… určite máš slabé mlieko, treba prikrmovať, veď jej daj ten sunar veď vidíš že je hladná, a keby si jej už konečne zarobila mlieko pekne by ti spala… no mohla by som pokračovať aj celý deň. 

S odstupom času...

Ale! Nelutujem. Som si istá, že aj keď som nevedela do čoho idem, urobila som pre Liu to najlepšie čo som mohla. Nevzdala som sa a bojovala som aj keď ma to stálo veľa síl, sĺz a energie. Pomohli mi najmä kamarátky - dojčiace matky a žienky na MK, ktoré sypali jednu radu za druhou a veru že boli to dobré rady, ktoré mi veľa pomohli. 🙂 Ďakujem! Mrzí ma že sa mi takejto podpory nedostalo od väčšiny rodinných príslušníkov...

Čo ma ale mrzí viac je, že v našich pôrodniciach a na neonatologických oddeleniach nie je personál, ktorý by s láskou a trpezlivosťou podporoval a viedol mamičky k dojčeniu. Veľa krát sa očakáva, že rodička príde s vedomosťami o dojčení do pôrodnice, všetko bude vedieť, nič sa nebude pýtať, mliečko dostane minútu po pôrode a dieťatko sa bude vedieť hneď samo prisať. Toto je ale riadne sci-fi - aspoň pre mňa a keď tento scénar nevyjde nastáva problém, ktorý si musí mnoho krát čerstvá mama vyriešiť sama.

Pokus číslo 2

Dojčenie v druhom tehotenstve bolo oveľa hmmm… ľahšie a prirodzenejšie. Asi si to moje telo už pamätalo čím všetkým prešlo a vedelo sa tejto situácii lepšie prispôsobiť. Rovnako aj pôrod ľahší a menej bolestivý. Miečko sa dostavilo na 3 deň po pôrode, bradavky spolupracovali a ragády ma obišli 😀 Tomík sa tiež vedel pekne prisať ale zasa čo ma zaskočilo boli kontrakcie pri dojčení. Niečo také som s Lili nezažila. Pri dojčení Tomiho pár hodín po pôrode som mala tak silné kontrakcie, že som ich musela predýchavať ako pri pôrode. Je to úplne prirodzený jav ktorý nastáva pri dojčení po pôrode. Do tela sa vyplavuje veľké množstvo oxytocínu, ktorý spôsobuje sťahy maternice. Tá sa vďaka týmto sťahom vracia do svojej pôvodnej formy 🙂 Vedela som o tom, avšak, takú silnú bolesť som nečakala 😀 

Tomíka našťastie dojčím bez problémov a som za to veľmi vďačná. Po mojich skúsenostiach už ale viem že dojčenie nie je samozrejmé a už vôbec nie prirodzené - v niektorých prípadoch. A taktiež viem, že dojčenie vám nezaručí krásny vzťah a puto s dieťatkom, o to sa musíte pričiniť bezhraničnou a nezištnou láskou, nehou a trpezlivosťou. 🙂

Dojčenie má však ale veľa benefitov a aby môj článok nevyznieval veľmi negatívne rada by som ich tu spomenula 😀 

Benefity MM

V prvom rade materské mlieko obsahuje látky, ktoré pomáhajú budovať imunitný systém bábätka, dojčenie poskytuje dieťaťu peptidy a prirodzené opoidy, ktoré sú dôležité pre rozvoj mozgu ako aj správania dieťaťa. V materskom mlieku sa nachádza hormón melatonín, vďaka ktorému dieťa vie kedy má ísť spať, jesť, atď...  Tiež sa v ňom nachádzajú rastové faktory a  bradykinín – hormón, ktorý zmierňuje bolesť, rovnako ako endorfíny, ktoré bolesť potláčajú. Pre mňa osobne nie je nič lepšie ako jednoducho a ľahko v prípade potreby vytiahnuť prsník a dojčiť, namiesto zarábania mlieka - a to najmä v noci. Veľké plus je dojčenie po ležiačky - inak by som cez deň nemala možnosť si len tak ľahnúť 😀 Materské mlieko je stále s vami, má tú správnu teplotu, super chuť (predpokladám vďaka spokojným povzdychom mojich detí pri dojčení) 😀 a je dokázané že sa časom jeho zloženie mení a prispôsobuje individuálnym potrebám dieťatka. Ak vás dojčenie, zloženie mlieka a všetko okolo bábätiek zaujíma viac - odporúčam super dokumentárny seriál na netflixe Babies 😉

Moje tipy 

A čo pomohlo na rozbehnutie mliečka najviac mne?

• časté prikladanie a striedanie prsníkov
• benedikt a senovka 
• matyšák a červená vinea (vyprchaná od bubliniek)
• veľa tekutín
• striedanie teplej a studenej sprchy na prsníky
• čierne pivo
• pevná vôľa a to že som sa hneď nevzdala aj keď sa na to mala veľa krát poriadnu chuť 😀

Prajem všetkým spolukojičkám dojčeniu zdar 😀 a všetkým maminkám bez ohľadu na to ako a čím kŕmia svojich drobčekov prajem spokojné malé brušká a veľa krásnych spoločných chvíľ. 🙂

PS: ospravedlňujem sa za prípadné gramatické a iné chyby v článku. 🙂✌🏼