Dnes sa mi/nám podarilo prísť z prechádzky bez mobilu. Super, paráda, krásny začiatok dňa. Celú trasu som prešla 3x, no po mobile ani chýru ani slychu ☹ Chvíľu som bola nahnevaná, ako sa mi ho mohlo podariť stratiť. Potom som začínala byť zúfalá, následne smutná. Toľko údajov, fotiek. No úplne nanič. V kútiku duše som dúfala, že nálezca telefón vráti, lebo pochopí, že obsah mobilu je cennejší ako ten obal, ktorý už má čo-to za sebou. Lebo áno, ja som nájdený telefón vrátila. No značne nie je každý ako ja. Samozrejme, že mobil sa mi nevrátil a poobede už bola "volaná stanica dočasne nedostupná". Nuž, verím len, že mobil skončil v rukách niekoho, kto ho ozaj potrebuje. A prajem mu, aby on telefón nikdy nestratil, lebo ho nájde niekto, komu bude starší model telefónu s nalomeným krytom, ktorý sa často prehrieva, prednejší ako jeho osobné spomienky a poznámky ✌
No nič, beriem to pozitívne, aj tak som ho už chcela vymeniť a pretriediť storočné nepoužívané kontakty. A popri tom hľadaní som si dala hodinovú prechádzku rýchlou chôdzou s naloženým kočíkom (okrem môjho krpca som šprintovala aj s nákupom, vrátane melónu), takže som spravila niečo prospešné pre svoje zdravie. Teraz si tým pádom môžem dať čokoládu. Alebo zmrzlinu. Nech aspoň ukončenie dňa stojí za to ;)
PS: Zbožňujem google, keďže som nakoniec zistila, že všetky nestiahnuté fotky sú v bezpečí zálohované 🙂