Dnes si pripisujem plusový bod za komediálnu vsuvku pri rannej ceste do školy dvoch, predpokladám, stredoškolákov. Zatvorené závory. Žiadne dieťa na palube. K tomu hrali “jejda, to sú aké staré pesničky”, ako by povedal môj 10-ročný. Rozumej hity éry 2000 😄 To znamená jediné – hlas na rádiu, nekoordinované pohyby a snaha trafiť aspoň tretinu textu, zvyšok akýsi hybrid angličtino-hotentočtiny. Veď široko ďaleko nikoho. Aspoň do chvíle, kým som si vedľa seba nevšimla dvoch chlapcov s úšrknom. Nuž, vzhľadom k mojej absolútnej hudobnej hluchote a pohybovej drevenosti sa veru museli zabávať. Aj pekne zakývali, keď som už uhladene s vypnutým rádiom a farbou v lícach odchádzala 😂