Mám živo v pamäti, ako veľmi som sa tešila, keď som si prevzala vysvedčenie. Ten sladký pocit, že som za svoju snahu bola odmenená. Že ma čaká zaslúžený oddych. Áno, bola som tak trochy šprt. Snažila som sa všetko robiť naplno a perfektne. A som nesmierne vďačná, že moji rodičia ma v tom podporovali ako len vedeli. No nikdy som z ich strany nepociťovala žiaden tlak. Vždy mi kládli dôraz na to, že známky nie sú všetko. Dokonca si doteraz pamätám, ako mi môj ocino sľúbil, že za moju prvú päťku mi kúpi, čo len budem chcieť (ten deň samozrejme nenasal) 🙂 Ale späť k tomu, o čom som vlastne chcela písať ;) Dnes som si vďaka vašim fotkám zaspomínala na tie krásne zážitky z prázdnin. Vyspávanie, krupičná kaša od babky ráno do postele, celodenné "túlačky", vybíjaná na ulici do zotmenia. Naša agentúra "Dvaja pátrači", ktorú sme si založili s kamarátkou ako obdivovateľky Troch pátračov. A mnohé iné. Je toho skrátka tak veľa, na čo s úsmevom spomínam. Takže mňa dnešné fotky vysvedčení, rozlúčky so škôlkou či iné pamätné fotky z dnešného dňa potešili 🙂 Zaspomínala som si a tešila sa z tej radosti, ktorá z vašich detičiek priam kričala 🙂 Už sa len postarať o to, aby aj naše deti zažili prázdniny plné nezabudnuteľných zážitkov 🙂