Paradox materskej (ne)pamäte. Dej knihy, ktorú ste čítali pred rokom, si už takmer nepamätáte. Na to, o čom bol Molièrov Lakomec alebo Antigona, si spomínate iba hmlisto. Taká periodická sústava chemických prvkov, uf, potíte krv. Ale slová všetkých textov Mira Jaroša, Spievankova či Fíhy Tralala sa vám aj po tých rokoch vybavia hneď na prvú, a celkom jasne 👌😅
Ja mám zas opačný zážitok, narodila sa mi dcérka a v niektorý deň po pôrode ma napadlo, že však zaspievam jej nejakú detskú pesničku. No - a moja hlava že NIČ. Po 5 minútach urputného rozmýšľania som si spomenula na medveďku daj labku. A aj to štýlom "medveďku, daj labku. Hm hm hm, hm hm hm." 😄. Je to tiež 11 r. dozadu a mala som len tlačítkový telefón, takže žiadne vygooglim si 😄. Spievankovo, Jaroš či fíha mi nič nehovorili... Prvá rozprávka, ktorú sa mi podarilo nájsť cez pc na YouTube boli teletubbies 😂. A potom som sa skamošila s nejakou mamkou staršieho dieťatka na ihrisku a už to išlooooooooo 😄.
No,povedzme si na rovinu:periodickú tabuľku sme nevideli toľkokrát za sebou,ako videoklip Mira Jaroša🤗