Taký ten chvíľkový návrat do bezstarostného detstva 💕 Keď sme s kamarátkou kreslili cez pol ulice dopravné ihrisko, školu či dom. V ktorom sme samozrejme aj imaginárne žili. Hrali sme kriedového obesenca. Piškôrky. Alebo sme si len tak kreslili a písali. Až kým sa nezačalo stmievať a nezakričali na nás rodičia, že máme ísť domov 😄💁🏻 Potom nám naše výtvory, domy, školy, zmyl dážď a my sme začínali odznova. Nanovo. A vždy s nadšením ☺️