To je tak, keď večer zaspí dieťa o dve hodiny neskôr, vy tajne dúfate, že ráno pospí aspoň o tú hoďku dlhšie. Nie, prsty v očiach a ťahanie dolných či horných končatín pocítite v obvyklú hodinu. Nevadí, hor sa na nohy, káva volá. Polorozospato otváram chladničku- nie je mlieko. Dobre, to rozdýcham, dám si kávu bez mlieka, ktorou sa mi podarí obliať čerstvo vypratý koberec. Keď zbadám to nevyvešané prádlo v koši, ktoré som vyberala z práčky včera poobede, aj to rozdýcham, stáva sa, nie? V zápätí na to mi padne na zem detská výživa, fasa, minipidisklíčka mám až ... všade. Odvtedy radšej sedím na sedačke a bojím sa čohokoľvek chytiť :D Vyhlasujem lenivý deň. Ok, tak aspoň lenivé doobedie, keďže treba minimálne znova oprať to prádlo. A navariť. A absolvovať rodinnú návštavu. Ok, myslím, že budem vďačná aj za lenivú hodinku.
Tak, žienky, ak ste to zvládli až sem, chcela som vám predovšetkým zapriať pekné ránko a ešte krajší deň 🙂