Tomuto hovorím kritické chvíle. Chce sa mi šialene spať, no musím pilne študovať. Ok, tak aspoň študovať, bez toho pilne. Prečítam dve vety – hm, spomeniem si na čokoládu. Ó, áno, potrebujem niečo sladké, inak zaspím. Prečítam ďalšie dve vety – hm, taký nadýchaný croissant. Nie nie, celý deň som nejedla len zeleninu a ovocie, aby som sa teraz napchala cukrami. Čítam ďalej – hm, zmrzlina, konkrétne Haagen Dazs Strawberry Cheesecake (tá je naj). Ok, stačilo, siaham po treťom pohári vody s citrónom a so stéviou, aby som zahnala svoj chtíč po sladkom. Otvorím Word, treba si predsa zaznačiť tie poznatky, ktoré som sa dočítala. Napíšem pár slov, viac si nepamätám. O pár sekúnd na to sa pristihnem, ako si googlim tieto dobroty. Tak, vidím, že „tudy cesta nevede“. Nepomohlo ovocie, ani stéviou presladená voda, chcem, potrebujem niečo sladké, inak tú semestrálnu prácu nedokončím. Slastne si vychutnám posledné dve kocky čokolády na varenie a môjmu krpcovi vyjem posledné keksíky – nič viac som doma nenašla. Nevadí, zajtra si dám ďalší zeleninovo-ovocný deň. A koniec koncov – tie keksíky boli aj tak špaldové a bez cukru :P