Pred časom som si písala s kamaratkou, ktorá sa sťažovala na nemiestne komenty iných ohľadom jej materstva. Ja som jej písala, že ako dobre, že sa s takým niečím nestretavam. Respektíve ojedinele. A potom príde oslava narodenín. A jedna (bezdetná) teta sa spýta, aká je Tanička. Vravím, náročnejšia ako Karol. Chce byť skoro stále na rukách. Teta: "Ahm. Tak ste si ju naučili."

Ehm. Neviem.ju zatiaľ naučiť, ako robí mačka, lebo vsetky zvieratká su rybičky pre ňu (okrem hava, toho raz za 10 pokusov urobí), ale už som ju naučila, že treba byť stale na rukách. Lebo to mi mimoriadne uľahčuje existenciu. Bavi ma robiť veci jednou rukou a pomahať si pritom ešte aj nohami. Čo je lepšie? Všakže? 🙈😅🙄 (PS: fotka ilustračná - keď máš dieťa, ktoré nechce kočík, je dobré mat aj dieťa, ktoré chce kočík😝)