Nový vietor...

 V niektorý deň, tam priviezli chlapa, ktorý sa mi zdal povedomý.. Netuším ani kedy tam  niektorí tí ľudia  prichádzali, ale predpokladám, že v noci. Keď sme pekne pod rúškom diazepamu sladko odfukovali.. Moja spolubývajúca Jarka tak fantastický ( bez irónie) chrápala, že ma to dokázalo uspať ako babätka ten biely šum, či čo sa im to púšťa (nepoznala som to pri mojich).. No keď mal  ten povedomý týpek ( volajme ho Dano) návštevu, myslela som, že padnem na zadok. Veď tá pani je s mojej dediny! Sakra, musím sa skovať, aby ma nevidela a nerozprávala to po celej dedine... Potom som sa zháčila, veď haló, aj ona tu ma syna, ktorý sa dokonca pokúsil podrezať si žily, čo si myslím, že zrovna ja ju zaujímam. . Nejak mi to potom nedalo, a keď som sa neskôr s Danom rozprávala, zistili sme, že svet je naozaj malý...sme s jednej dediny, i keď on tu už niekoľko rokov nežije a jeho exmanželka pracuje vo firme kde aj ja...  Bol tam aj jeden chalan, ktorého meno si už ale nespomínam, ktorý  sa zas opitý povadil a pobil zo ženou..  Zdal sa milý, kecali sme pri kartách o živote, deťoch, vzťahoch, akože silno som mu dávala rady, akú literatúru si ma prečítať, čo má robiť, tvárila som sa ako veľmi vyrovnaná a dokonalá osoba. ( na psychiatrii, áno? To tak určite) Ja čo mám v živote pekný bordel, nevyzná sa sama v sebe sa tvári pomaly ako párový terapeut.. Ale bola som hlavne nejakým štýlom vyrovnaná stým, že zajtra odchádzam do Pezinka, dokonca aj Aleš ide somnou..  Pojdeme spolu, budeme tam spolu pojdeme spolu na prechádzku do areálu, do bufetu, už budem po detoxe, na otvorenom oddelení,  doktorka tvrdila, že ten nový primár tam priniesol dáky" nový vietor", vynovil to tam, je to tam super.. No, normálne som sa aj tešila .... To som netušila, ako veľmi ma ten nový vietor ofúkne...