to vyzera, ze mas problem ty. aku mas psychohygienu? konicky? manzel pomaha? s kamosmi sa stretavate?

Skús trochu vypnúť 🙂 Zájdi niekam s kamoškami na kávu,nákupy,do kina 🙂 Prídeš možno na iné myšlienky ;) Ja mám doma 3 chlapov a niekedy je to riadne psycho D:

Za mna skus najst situacie co ti vadia, vytacaju ta, jeho vzdor, tvrdihlavost, bordel napr, ze nemas vobec cas pre seba, domacnost atd..ono ked sa vela nakopi..jasne, ze ti uz vadu x veci, co muz pomaha? Asi len potrebujes vypnut a si ulavit konickami a vecami co mas rada

Skúšala si nechať maleho manželovi a ty si išla niekde preč? Mne veľmi pomáhali nakupno-kavickové soboty s kamoskou. Jednoducho to bol čas iba pre mna a došla som potom vysmiata a kludná. Stereotyp ubíja, preto ho treba niekedy zrušiť.

Dve veci: treba zacat pracovat na sebe, ucit sa trosinku ukludnit, ja som emocionalna a tiez rychlo vybuchnem ale snazim sa na tom pracovat, a po druhe: naucit sa ako jednat s dietatom, ako mysli, co potrebuje, co vnima sa uci.. skuste efektivne rodicovstvo alebo knihu Ako hovorit aby nas deti pocuvali su tam realne priklady situacii a ako ich zvladnut. Deti maju aj prave v tomto veku svoje obdobia ked este viac skusaju nase hranice. Drzim palce..Vychova je cesta a velmi narocna ale robime maximum.

Stupni ho aspoň na 2 hodky do centra. On sa prehra a ty si daj kávu - stretneš iné Maminy pripadne sa dohodni s kamoskou nech nesedis sama 😉

Odporučila by som ti pravidelnú fyzickú aktivitu, ak takú nemáš. Ideálne s kamoskou alebo s trénerom, v posilke, alebo pravidelne skupinové cvičenie. Manžel by ti to mal par krst do týždňa umožniť, veď byt s dieťaťom celé dni nie je ľahké, každému môžu rupnut nervy. Pohybom získaš tak neskutočný nadhľad nad bežnými problémami a budeš sa cítiť omnoho lepšie, vyplavia sa si endorfíny, keď si dáš riadne do tela. Pohyb lieči telo aj ducha. Niekedy sa ti možno nebude chcieť, to je normálne ale potom si povieš “dobre že som isla”. Píšem z vlastnej skúsenosti. Držím ti palce.

Poznam moja. Maly ma 6. Som na neho sama ,na konicky ci kamosky nie je cas a sama som nebola ani nepamatam. Kazdy vecer od 20:00do 23:40 hukot a vreskot a do postele padam unavena ze neviem zaspat.Mne pomaha ze som zacala cvicit ,iba 10-15minut vecer ale zavriem sa a cvicim. A ked mam pocit ze totalne padam na hubu tak lieky na nervy z lekarne ( bilinky ale pomagaju). Zaklad je ukludniy seba. Ked sa nedas vitocit aj dieta sa ukludni. U nas je to boj (bojujem sama zo sebou) nie vzdy sa podari obcas este hucim jak pavian,ale zlepsujem sa🙂. Neboj dobre bude,zaklad je ,ked si clovek uvedomy ,ze ten problem musi riesit v prvom rade u seba .ak budes mat chut sa vykecat napis ss ;) niekedy pomoze aj to ze mozes niekomu aj s nadabkamy povedat co si prave myslis 🙂

Tak toto mam za sebou.Pevne nervy.Syn bol hyperaktivny.Pri citani rozpravky vecer zrala Karkulka vlka co som bola z neho vyzmykana a zaspala som skor ako on a to sme mali aktivit do aleluja.Bola som tiez na neho sama a ked bolo najhorsie sla som sa vyvrieskat do vankusa.Alebo som sa 7x z hlboka nadychla a vydychla.Drzte sa.🙂Raz nato budete spominat z usmevom.Syn ma uz 23rokov a vzdy mu poviem ze ked bude mat take deti ako on tak im bude musiet davat Rohypnol...

presne ako pise martinkahu . Ja som tiez taky nervak ale odkedy chodim do fitka 3 x do tyzdna tak som uplne v pohode. Jasne obcas sa stane vacsinou cez vikend ked sme 3 dni pokope ale inak cez tyzden je to uplna pohodicka.

Neboj nič ja mám doma takeho tvrdohlavého doma nervy mi robil stále aj robi proste je to dieťa v takom veku a ty sa nedaj vytočiť naučila som sa vec povedať viackrát ,predýchať to, a odviesť jeho pozornosť vzdy na nieco ine ked nepomáhalo ani to povedala som mu ,že som smutná z toho ako sa správa , presne viem aká bezradná sa citis , mne muž tiež v tomto moc nepomáhal stále v robote , pri dieťati sama ale skus nejako zamestnať seba aj jeho a uvidis bude to lepsie 🙂

odísť z domu na pár hodín, dieťa k opatrovateľke alebo babke, obaja si oddýchnete, za chvíľu už aj tak ide do škôlky aspoň si zvykne

Dakujem velmi pekne baby...keby to bolo take jednoduche. Maly s nikym okrem mna nechce byt, ja si to uvedomujem, ze je na mna velmi naviazany a mala by som to riesit, kedze od septembra, by mal ist do skolky.

Najhorsie je, ze sme sa s muzom prestahovali, nikoho tu nepoznam. Najblizsie mesto je 17 kilometrov, tu v dedine skapal pes, mama je daleko, kamosky ziadne.

@duracelka13 nie je to lahke ,poznam to. Za jedno nechce a za druhe u nas ani nema s kym byt aj ked mama pomaha ako sa da ,vyzdvihne zo skolky a tak ,ale tiez s nim nebude len preto aby som si oddychla. Mne pomahala aj joga len to sa nedalo potom uz lebo krpec tam so mnpu odmietal byt. Drz sa. Jednoducho bohuzial ,bechaj ho manzelovy a ty chod do fitka. Krpec bude nervacit,manzel si ,,uzije,, to co ty mas denne a mozno skor pochopi ;) zabijes dve muchy jednou ranou-oddychnes si a ,,vyscetlis,, co zazivas 🙂