Dnes si sa stala Kristovou nevestou ... bez načančaných princeznovských šiat, bez kráľovskej koruny ... odovzdávam mu Ťa čistú, detsky nevinnú ... ako vílu ... krehkú a zraniteľnú ... pretože mu dôverujem ... chcela by som, aby bol Boh súčasťou Tvojho života, vo svetle aj v tmách, v radosti aj v utrpení ... aby Ťa urobil pokornou vo víťazstvách a silnou a trpezlivou v prehrách ... láskavou a obetavou voči chudobným , múdrou a nezištnou voči bohatým... najväčšie šťastie v živote človeka býva vykúpené tou najväčšou bolesťou ... Boh mi zobral ocka – Tvojho deda, človeka, ktorý bol mojím najlepším priateľom, mojím útočiskom, človeka, ktorého som milovala takou tou silnou nezištnou detskou láskou a naivne si myslela, že tu bude navždy ... Boh je lapaj, parádne to načasoval, ocka mi zobral, no vzápätí mi dal Teba ... dlho som bola na kolenách, tá bolesť mi nedovoľovala vstať, nechcela som, nevládala som ... no v Tebe mi Boh dal silu postaviť sa, zmieriť sa s tým, prijať to a, aj keď so zmrzačenou dušou, ísť ďalej ... akokoľvek budeš blúdiť, vyčítať Bohu svoje rany na duši, viniť ho zo svojich prehier, neboj sa k nemu vrátiť, on Ťa nebude haniť, Boh je láskavý, trpezlivý, bude Ťa milovať so všetkými Tvojimi chybami, slabosťami ... ukáže Ti správnu cestu, pomôže Ti pochopiť, zmieriť sa s tým, čo nedokážeš zmeniť, nájsť cestu, ktorá je pre Teba najlepšia ... viem, že momentálne si vo veku (a predpokladám, že minimálne ďalších dvesto rokov budeš), keď som najhoršia, trápna, nie som „in, cool“, máš vďaka mne „matkofóbiu“ atď. ... no ľúbim Ťa Terezka ... takou tou láskou, akou je len mama schopná ľúbiť ...