Ženy, stáva sa vám to co mne? Šoférujem aktívne dlhé roky. Rada, bavi ma to. S deťmi v aute vždy s väčším rešpektom, vzdy myslím na ich bezpečnosť. Ale hlavne, keď idem sama, alebo hoci s mužom, proste keď nie som v aute s deťmi, vzdy, naozaj pri každej jazde mi prebehne mysľou, čo ak havarujeme a ja umriem. Je to taky divný pocit, ale nie len myšlienka, ale reálne mam pred očami, ako do nás prudko narazí nejaké auto a ja to neprežijem. Vždy pomyslím na deti, čo s nimi bude, a ze neuvidím ako rastu, čo vystuduju atď. Nechápem, prečo mi toto napadne a je jedno, či šoférujem ja či muž. Pritom nemám z auta ci jazdy strach. Ale už ma dosť otravuje táto myšlienka, začalo mi to možno rok dozadu a odvtedy vkuse. Pritom sa nič neudialo, aby som musela mať také myšlienky.... Co s tým?